HorecSport Home Page                                                                                                                                                                                           

Breite Ries 2010

 

 

 

 Schneeberg - Breite Ries

 

Je  koniec marca a lyží sme si tento rok moc teda neužili. Snehu ubúda a tak vyrážame na posledný zimno - jarný výšľap.

Smer Rakúsko – Schneberg - Breite Ries. Na podhorí je  síce slnečno, no vrchy sú v oblakoch.

 

Na vrcholovú pláň zvyčajne vystupujeme inými trasami ako dnes , tentokrát volíme priamo výstup žľabom.

Na lesnej ceste je snehu pomenej, viackrát musíme vypínat lyže a prenášat ich cez úseky bez snehu. Ked prichádzame na spodok širokého Breite Ries, ostatní skialpinisti sú už ďaleko pred nami. ( Ranní rakouske ptáče, dal dosáče )  Horár nasadzuje svoje svieže tempo, že po chvíli už spolu s Lubom na neho nestačíme. Občas fotím ( aj ked niet čo fotiť ) a aspon týmto si vysvetlujem  narastajúcu vzdialenosť medzi nami. Po hodinke dobiehame skupinky, čo boli ďaleko pred  nami. Asi predsa  nejdeme  až tak pomaly.  No je síce ppravda, že Horár medzitým stihol aj nakuknúť do priľahlého žlabu.

 

Záverečnú tretinu žľabu už máme lyže na chrbte  a na nohách mačky. Podmienky sa postupne sťažujú, sneh je miestami ľadový,   stále silnejší vietor prináša nový sneh. Ostatní alpinisti postupne odpádávajú až nakoniec na vrch vystupujeme sami.   Tu už fúka taký vietor, že sa nám moc nechce pokračovať  ďalej na chatu, aj ked je to už iba 10 minút. Ako už neraz o pstupe rozhoduje hlasovanie. Hlasujeme ci ideme ďalej alebo to hneď otočime dolu. Hoci hlasovanie neprešlo na prvý krát,  druhé kolo volieb rozhodlo o tom, že vyrážame smer chata. Lyže nechávame pri žľabe, aby nás kvoli ním neodfúklo z plošiny. Desať minút v víchre a už sme v predsieni Fischer Hutte. Z chaty akurát odchádzajú poslední dvaja pometenci, čo sa tu ohrievali. Teraz  uvolnené priestory využívame my.

 

 Lubo ( zo samej radosti stal  sa dedom ) chce otvorit hned tri pivá, z miestnej samoobsluhy.  Moje argumenty naštastie zaberú a otvára iba jedno. Nakoniec sa ukáže, že aj toto ledva zvládame. Prednost dostáva teplý čaj z termosiek.

Po pol hodinke  vyrážame opäť oproti vietru . Za pár minút sme pri žlabe a na našu veľkô radosť sú lyže našťastie na mieste. Nezdržiavame sa tu príliš dlho. Pripíname lyže na nohy, ruksaky na chrbát a so zvýšeným adrenalínom v krvi lyžujeme vrchnú časť Breite Ries.  Po sto metroch sa žľab  rozširuje a na našu veľkú radosť novonapadnutý sneh lyziarske podmienky dokonca vylepšil. 

Každý si nachaádza svoju slastnú stopu a kreslí svoje oblúky. V polovičke žľabu čakáme na Horáraa, ktory si ešte medzitým nastúpal do jedného z bočných žľabov. Celý širokánsky Breite Ries patrí iba nám a tak si ho aj náležite vychutnávame.

Následuje zjazd lesom spestruje, kedy Horár v pometení zmyslov, zabúda odbočit na náš chodník a šibne to na opačnú stranu. Nevníma ani moje volanie. Však on to zbadá.  Pravdu povediac  sa  tomu aj  teším. Už si aj predstavujem ako si ho doberáme,  ako je to možné,  že Horár sa stratí v hore.  Pri aute sa zablúdilec objavuje po pätnástich minútach.  Tu už Lubo, ktorý nevedel o tom, že sa Horár stratil, stacil vyriešit všetky možne spôsoby jeho nájdenia a záchrany.  6
 

 Vydarený deň zalejeme pivkom, keď už  poskytujeme priestor nášmu prvému dedovi  v Horcovom teame  a konečne zaplatí rundu. 

 

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS
Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS
Highslide JS   Highslide JS   Highslide JS  

 

                                                                        Horám zdar a HorecSportu zvlášť. 

 

                                                                                                                   Dušan