Rax Alpen

Voľná sobota, relativne obstojná predpoveď počasia, absťák na lyže - výhodné východzie podmienky na skialpovú akciu v  blízkych Alpách. Po viacerých neúspešných pokusoch nájsť spočníka,  skúšam "havajského chlapca ".  Lubo na moje  veľké prekvapenie   súhlasí a tak v sobotu  ráno smerujeme do Rakúska. Parkujeme na Preiner Gscheid. Na parkovisku je už dosť áut,  neklamné znamenie,  že   miestni už dávno vyrazili.  Počasie je síce obstojné,  ale  fúka silný studený vietor.  Počas výstupu k chate Carl Ludwig Haus už stretávame väčšinu vracajúcich sa skialpinistov.  Je  zrejmé, že sa otočili pri chate, pre silný vietor.

S  našim príchodom k chate vietor trochu ustáva a tak pokračujeme ďalej, smer Heukuppe.   Na vrcholu je už takmer bezvetrie, bohovia Raxu nám dnes dopriali.     :-)

Krátky oddych,  zopár  fotiek a následuje celkom slušný zjazd k autu

Velmi vydarený deň.

Schneeberg

Opäť sa raz ukazuje voľný víkendový deň,  kamaráti nemôžu  a tak nakoniec  celkom  rád  aj sám vyrážam   do Rakúska.  Schneeberg je môj cieľ. Už  ani  neviem  ktorý raz tam idem.  Parkovisko je už klasicky plné, domorodci  vyražajú na túry ako sa patri, zavčasu.  Už tu je hmla a čo je horšie  ani s pribudajúcou výškou neredne. Pôvodný plán výstup žľabom, z dôvodu problémovej orientácie mením na výstup mne známou trasou. Pri Edelweiss hutte  bočím doľava, smer Fadensteig.  Ešte pol hodina boja v strmom lese a na moju radosť   hmla začína rednúť. Sneh končí,  lyže pripínam na ruksak a tristo výškových metrov ich aj tak nesiem.  Dúfam, že na vrcholovom plató ich budem mocť opäť pripnúť na lyžiarky. Očakávanie  nie   je naplnené, hore  je nepríjemý ľad.

Cestou kontrolujem  žľab Breite Ries, akurát prví odvážlivci ho idú lyžovať,  sneh  sa  zdá akurát. Ja pokračujem k Fischer hutte, dávam si raňajky,desiatu a obed v jednom.  Je krásny slnečný deň, tak sa ani neponáhľam. Už mám pred sebou iba zjazd.

S  vstupom  do  žľabu,  zisťujem,  že podmienky sa s tým, že  slnko nesieti do žľabu,  zmenili. K horšiemu. Je to dosť tvrdé.  Lyže  však držia dobre, ťažší horný úsek zvládam bezpečne a  bez problémov.  Žľab sa rozširuje, aj podmienky, by  mali  byť lepšie, No nie sú.  Z popadných  lavín sú narobené rolety a sú riadne  zmrznuté.   Kĺby  mi len tak hrkocú.  :-)

Za mnou ide  ešte  jeden lyžiar,  ide  mu  to dobre a je aj rýchly.  Nevenujem mu príliš  pozornosť, až keď zaregistrujem, že spadol. Spočiatku sa iba šmýka, potom robí kotrmelce.  Padá 150 metrov a konečne  sa  zastavuje.  Zbieram mu paličky a lyžujem k nemu.  Jednu  lyžu má na nohe,  druhá mu vypla a akoby zázrakom  zastala  10 metrov pod  ním. Hovorí, že je všetko v poriadku.  Ešte počkám kým sa pozbiera a idem  pokračujem v zjazde.

Superný deň, aj keď  s malou výstrahou, že treba byť stále v strehu

:-)

Hochschwab

Je sobota ráno, ešte nie je ani 6 hodín  a Lubo ma už prezváňa, to je neklamné znamenie, že je  na dosah. Zbehnem dolu, preložime  Lubov náklad  do môjho auta a po chviľke už aj smerujeme k ďalej.  Nalodíme  Horára a čierny šíp už naberá smer Rakúsko. Náš dnešný cieľ je osada Weichselboden. V oblasti Hochschwabu chceme vyvetrať naše skialpové lyže.

Po deviatej sme na mieste. Že sme mimo Slovenska svedčí to, že okoloidúci domorodci na zdravia  ako starých známych. My si doprajeme  v kľude alimatizačné raňajky, potom už nasleduje  lepenie pásov a môžeme vyraziť. Náš dnešný cieľ nie je práve najjednoduchší. Vrch  Hochschwab a výšľap o 1500 výškových metrov.  O tom, že to nie je trasa z kategórie ľahkých svedčia iba 3 autá na parkovisku. Je krásny slnečný deň, no  pre našu potrebu, je až príliš teplo. Snehu je dookola dosť, avšak lesná cesta je odhrnutá a bez snehu a tak na našu ‘‘veľkú ‘‘ radosť, nesieme lyže na pleciach.  Našťastie  to  netrvá dlho a po pol hodinke ich pripíname na lyžiarky.

 Lesnú cestu strieda chodník  a  časom  redne  aj smrekovo-borovicový les. Po 2 hodinách stúpania, už nad úrovňou lesa stretávame vracajúcich sa skialpinistov z túry.  A my sme iba v polovici výstupu.

Modré nebo postupne zapĺňajú tmavé mraky a zdá  sa, že predpoveď búrky sa aj naplní, navyše keď Horár zaregistruje  v diaľke zopár bleskov.  Ideme však ďalej, lebo  vieme, že máme cestou pre  prípad  núdze útočisko.  Schiestl hutte,  je  sice  zatvorená,  avšak  winterraum má byť otvorený. Dvesto metrov pod  vrcholom  nás už zahaľuje hustá hmla  a za chvíľu začína z neba padať aj polystyrén.  Nasúpame ešte 100 metrov a bočíme k chate.  Na našu radosť je winterraum otvorený a je v ňom príjemne  teplúčko. Trenírkovú teplotu a čakanie na zlepšenie počasia si krátim  driemotou a Lubo dokonca aj chrápkaním. :-)    Zvečerieva sa, je pol piatej, no počasie  sa nelepší. Kvalita snehu smerom  na vrchol je naprd a tak sa rozhodujeme  pre  návrat do doliny. Zlyžujeme 400 metrov a nad našimi hlavami sa objavuje aj modré nebo. Nuž čo, nie vždy  to  výjde.  Kvalita snehu je však nad očakávane  dobrá a tak  si zjazd  aj vychutnávame. K autu prichádzame aj tak  až za šera.

Ubytovanie máme zabezpčené ako pred x-rokmi  v obecnom  “penzióne“.   Naša večerná akcia  má  vysokú spoločensko-kulinársku úroveň, vlastne ako vždy.  J

Ráno nás  ani  s  prechodom na zimný čas  ničím neprekvapuje, ba vlastne aj áno. Lubo už počas  raňajok prichádza s  návrhom,  aby sme nedeľu strávili nejakou ľahkou prechádzkou v priľahlej doline . Ostatní členovia výpravy to však razantene zamietajú :-)   Následuje presun na juh Hochswabu, Bodenfof je dnešné vychodisko na túru. Na parkovisku je asi 100 áut, až máme z toho zimomriavky. Na naše veľké prekvapenie  sme  za celý deň stretli iba asi 20 ľudí. Až večer sme pochopili,  že ostatní si vybrali trochu  nenáročnejšiu túru. Dnes  nás  čaká asi 1400 výškových metrov. Po dvoch hodinách sme v polovičke výstupu a  robíme  si  odychovú prestávku.  Lubo sa pod Zagelkar-om, bobónikom dnešného výstupu, rozhoduje šetriť sily na pracovný pondelok a necháva nás samých.  Vystupujeme po padnutých lavínach  a  občas sa okolo nás zosúvajú ďaľšie, našťastie sú to už iba malé.  V polovičke muldy to presmerujeme  to vedľajšej, no  nie  je  ľahšej.  Sneh sa nám tu však zdá lepší. Horár ide ako namydlený blesk, mám čo robiť, aby som s ním držal krok.  Na hrebeni nás víta nepríjený studený vietor a stádo kamzíkov.  Kocháme sa krásnymi  výhľadmi  na vrcholové časti masívu Hochschwab. Aj  náš včerajší cieľ je  na dosah.  Avšak  čas pokročil a tak, odlepujeme pásy a  kreslíme prvé oblúky v strmom svahu. Našťastie sneh už trochu primrzol tak si to aj užívame.

O šiestej sme pri aute, kde Lubo pre nás  nachystal čo to pod zub.  Na chate si dávame obvyklé záverečne pivko a Lubo nás neohrozene  vezie domov.

Po dlhšom čase  úžasná skialpová akcia v náročnejších horských oblastiach.

                                                                                                                   Dušan

   Viacej foografií na Picasaweb