Horecsport
Rakúsko - Schneeberg    >> (  next foto )

Január  2007  -   

Zostava :  Dušan, Ivan, Ivo a Lubo

     Vážení priaznivci turistiky, lezenia a vôbec všetkých športov vykonávaných v horskom teréne opäť Vás srdečne pozdravujeme a zároveň Vám prajeme veľa zdravia a šťastné návraty z akcií z roku 2007. Vidíte sami, aká je tejto zimy zima. Do týchto chvíľ svojimi podmienkami neprajná na uskutočnenie vážnejšieho výjazdu, ale v kútiku duše všetci dúfame, že sa to zlepší.

      Z koncoročných akcií, ktoré možno spočítať na prstoch jednej ruky 60 ročného drevorubača, za zmienku stojí výročná schôdza nášho klubu na Kamzíku U Krka. Každí zo zúčastnených dosiahol vrchol v 8 412 m. n. m. spoločne. 8 pív, 4 horce, 1 klobása, 2 krídelká drobné centimetre chuťovky nepočítam. Bolo fajn.

      A tak starý rok skončil a nový začal a s ním naše plány. Ale my mienime a počasie mení. Takže sme boli veľmi radi, keď sme sa ja, Mercedes a Horár dohodli na jednodňovke, rozhýbať si zmeravené údy. Cieľ: Schneeberg – výstup skalným hrebeňom –  Gamsgartlgrat . Nech je počasie aké je. Nedeľa 7. január. Nech aj traktory padajú. A veru skoro i padali. Ráno vietor, mrholenie, po hodinovom výstupe lesom pod skalu, ešte väčší vietor, zmrznutý sneh bodajúci do tváre, šmykľavá skala... zmena taktiky. Polhodinový presun do zasneženého žľabu a nácvik lezenia v 60 stupňovom snehu s mačkami a cepínom. Zábavka, ale opakovanie matka múdrosti. Všetci traja sme tento deň uzavreli uspokojujúcou vetou: „Lepšie ako sedieť doma na zadku!“,  a to sa nám trom otvorili ešte lepšie obzory. Horár si obhliadol gáter a premýšľa o kúpe. Dvoch zamestnancov už definitívne má. Ideálna poloha, čistý vzduch, dvoj tisícovka za domom. Predseda ak budeš poslúchať prijmeme aj teba.

      Cieľom druhej akcie bol a to neuhádnete - Schneeberg. Tento kopec by sa mohol kľudne volať i Duškov kopec, Bozon am Schneeberg alebo Duschschneeberg. Skrátka náš predseda tam trafí už aj po slepiačky. A bolo, že dobre, že tentokrát šiel s nami, a tak sme boli komplet. Sobota, 3.február, roku pána 2007.Počasie: ideálne na sledovanie dokumentárnych filmov o horách, alebo koho čo baví.To znamená vietor, vo vyšších polohách silný vietor a na hrebeňoch ešte silnejší vietor dosahujúci 80-90 km /h. Skúste si pri 60 km rýchlosti vykloniť hlavu z okna auta a verte mi, budete mať účes alebo po účese. Ako sa to vezme. No a samozrejme do toho sneženie a desaťstupňový mráz.

        Tentokrát šlo o skialpovú túru. Duško šiel na isto, ale keď sme zďaleka uvideli kopec, na chvíľu zmĺkol.Snehové podmienky na internete boli lepšie ako v skutočnosti. Horár to nemohol nechať bez komentára: “ešte dobre,že lyže máme v aute a nie na streche, lebo takú ostudu by som už fakt nezvládol. Šťastne sme dorazili na parkplac k vleku pod bielou zjazdovkou (medzi nami dievčatami vyzeralo to, ako keď ste sledovali SP  napr. v Bormiu, zjazdovka biela ale okolo holota), a celkom nás potešilo, že takýto nadšenci, pôvodne som chcel napísať blázni, nie sme jediní. Na svahu smerom hore bolo vidieť veľmi známe pohyby. Palička, lyža, palička, lyža a šlapeme a šlapeme. A tak po občerstvení v aute, lebo vonku by nám odfúklo proviant sme i my došlapali ku chate nad zjazdovkou a smelo pokračovali ďalej. Striedali sa snehové úseky s kamenistými, ale so stúpajúcou výškou sa podmienky zlepšovali. To je ono! V lese ani tak nefúkalo, šlo sa celkom dobre. Prešli sme okolo chaty záchranárov a žľabom sme začali stúpať posledným úsekom cesty ku chate. Žiaľ  žľab nebol ideálne vysnežený. Stretali sme ľudí zostupujúcich oproti nám, ktorých odradil silný vietor a zľadovatelý terén. No ačo my? Dorazili sme k časti , kde sa piesok lial a voda sypala, ale nie, to je o inom, (Duško, už mi z toho písania ....), teda k časti,kde bolo viac kamenia ako snehu. Mlčky sme odsúhlasili ďalší postup bez lyží. Asi polhodinka. A bola to veľmi zaujímavá polhodinka. Trošku som zaostal, chcel som si poriadne zbaliť pásy. Ale takú chybičku už neurobím. Po prvé odmrzli mi prsty a po druhé expedícia mi skoro zmizla v hmle. Ej, hybaj rýchlo za nimi! Z tmavých postáv predo mnou sa vďaka hmle a sneženiu stávali osoby splývajúce s pozadím. Vietor silnel, zo žľabu sme vychádzali na plošinu. Našťastie nám dul priamo do chrbtov. Aspoň sa šlo do kopca ľahšie. Narazili sme na koly, ktoré nás doviedli až ku chate. Od dverí winteraumu nás delila snehová barikáda. Harár ju ohladuplne odstránil a uvolnil desiaty stupeň ku zlatej. A boli sme dnu. To ticho!

     Oprášiť sa, občerstviť, oddýchnuť, Ivuško nám za 1 euro prikúril a mohli sme sa poberať späť.Navliekli sme na seba čo bolo, upchali všetky otvory na odeve, nasadili okuliare a poďme dolu. Vietor bol proti. Nie a nie sa s tým zmieriť, že odchádzame achceme dolu.Víriaci sneh bodal ako ihličky.Okuliare sú veľmi dobrá vec .Tak ako so stúpajúcou výškou vietor silnel, tak s klesajúcou slabol. Popri koloch sme klesali nižšie anižšie až po lyže. Krátky zostup po snehové pole a už len pohoda. Na lyžiach ku chate, pivečko, čajík. Sedelo sa príjemne, vonk u zúrila fujavica a s postupným pribúdaním tmy nás prestávala trápiť.Čo oko nevidí, srdce netrápi, hovorí príslovie. Čakala nás už len jahôdka navrchole torty. Zlyžovať po zjazdovke v tme. Niekto pozná ľadovce, niekto cestu na kopec a niekto má čelovku!

No a tak sme šťastne zlyžovali k autu a autom domov.A zazvonil zvonec a rozprávky je ko nec.

 

                                                                                                             Lubo

HorecSport Home page Alpy Home page Nové akcie page