Keďže prvý jarný deň je už dávnejšie za nami, je tu čas na krátke zimné summary. Nieto síce moc čo sumarizovať, no aspoň, čo to.
Táto zima nám nepriniesla toľko možnosti na na našu zimnú realiuáciu v horách ako to býva zvyčajne. Snehová podmienky na horách neumožňovali skialpové túry a nenatiekli ani ľady ako po iné roky. Mali sme problém nájsť miesta, kde je možno pripnäť lyže a kde možno zaseknúť čakany.
Rax Alpen - Heukuppe
Topiaci sa aj slamky chytá. Aj ked viem, že snehu nie je ani v blízkych Alpách veľa, koncom januára sa pýtam syna, či nepôjdeme na lyže do Raxu. Na moje veľké prekvapenie a ešte väčšiu radosť, odpvedá jednoducho: „dobre“. Snehu v PrainerGscheide nie je ako býva zvyčajne, ba ani hmla neveští nič dobré. No čo už, keď sme už tu .... Ja stúpam stúpam na pásoch, Samko terigá lyže na chrbte. Tak sa mu to páči a aj podmienky to dovoľujú. Po hodinke šľapania sa na našu veľkú radosť dostávame nad oblaky. Ešte dvadsať minút a už aj míňame aj zamknutú Karl – Ludwig Hutte. Ešte pár desiatok minút a sme na najvzššom mieste Raxu - Heukuppe. Kým Samko prezúva vibramky za lyžiarky, kochám sa pohľadmi. Na západ od nás je nekonečné more oblakov, z ktorého vystupujú iba najvyššie kopce. Pozorujem Oetcher, ked sme boli pred týždnom a trochu daľej ležiaci Hochswab. Ľadový vietor nám nedovoľuje zdržovať sa tu príliš dlho. Ešte pár glgov teplého čaju a už kreslíme opatrné oblúky v snehu. Je až na neuverenie, že na konci januára ešte nie je dosť snehu ani tu v dvojtisíc metrovej výške. Obozretne lyžujeme späť k autu, no aj tak sa sa nevyhneme kontaktu so skalami a tak na lyžiach "nabrúsime" hrany. :-)
|
|||||
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Oetcher - Hintere Tormauer
Nakoľko začiatkom februára trošku prituhlo, robíme druhý pokus o lezenie ľadov. Zostava totožná ako pred dvomi týždňami,- Horár, Peťo, Dušan. Vyhliadnutá oblasť takisto totožná, Oetcher. Už prvé pohľady v doline na ľady nám hovoria, že to bude o inom ako minule. Našťastie i bolo. Napadlo asi 20 -30 cm nového snehu. Stopu pred nami stihli vyšľapať traja Rakušáci, ktori si to namierili tak ako my do Blue Boxu. Oni tu už okupujú Blue Steel. Na rozohriatie lezieme prvú dľžku ľadu Blauer Fleck, WI 3 , násladne sa presúvame pod Deep Blue. Rakušáci lezúci obďaleč nám “spestrujú“ chvíľu , ked prvolezec padne až pod nástup. Aj také veci sa stávajú. Okrem toho, že mu zbrane zostali zaseknuté v ľade o 15m vyššie sa mu našťastie nič nestalo. My si uživame kvalitný ľad Deep Blue. Sme traja, čo nie je práve najoptimálnejšie, tak po prvej dĺžke zlaňujeme na nástup. Následne sa presúvame niekoľko sto metrov proti prúdu riečky Erlauf a tu zliezame ďaľšie dva jednodĺžkové ľady. Až za tmy sa vraciame na parkovisko k autu. Za sebou máme super deň a pred sebou cestu nočným Rakúskom domov.
|
|||||
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Schneeberg
Nasledujúci víkend vyzývam syna na ďaľšiu ski túru, napodiv aj tentokrát hovorí: „ dobre“ Tentokrát to skúsime na Schneebergu. Mercedes mu požičiava svoje skialpové lyže. Zlá viditeľnosť a záhaľa nového snehu predurčujú trasu. Wurtzengraben je síce najdlhšia, no najbezpečnejšia.Po hodine a pol dobiehame dobiehame skupinu Slovákov, ktorú tu vedie kamarát Sancho. Ako správny vodca je však ďaleko pred nimi. J V lese je nového snehu miestami aj pol metra, no žľabe je napodiv snehu oveľa horšie. Tak málo ho tu v zime ešte nebolo. Tu už začína fúkať vietor, ktorý sa s časom a výškou stáva neznesiteľný. Samko je prvýkrát v takýchto podmienkach, tak ho moc ani netrápim. Asi 100 výškových metrov pod Fischer Hutte zhadzujeme pásy z lyží. Za situácie, kedy sa nedá rozoznať rozhranie medzi snehom a hmlou si “užívame “ zjazd. Našťastie situácia v lese je zasa v normále a na záver dokonca kreslíme oblúky aj na vyratrakovanej zjazdovke.
|
|||||
![]() |
![]() |
![]() |
|||
Rax Alpen - Altenberg
Jednodňovka s Horárom na našej každoročnej klasike. Na konci cesty pri poslednom “hofe“ balime do ruksakov laná a železo. Na nohy pripiname lyže a pred nami je je cca 45 minútový nástup pod pravý Gamseckfall. Dvaja domorodci tu už zatínajú svoje čakany. Chvíľu čakáme, kým nás padajúci ľad prestane ohrozovať a ideme nato aj my. Dvojdĺžkový ľad si náležite vychutnávame a zdolávame ho bez problémov. Cez horu, v cerstvom snehu, sa brodíme na čistinku k chate. Odtiaľ zostupujeme pre zmenu k ľavému Gamsecku . Horára spúšťam 30m do poslednej dĺžky ľadu. Zanedlho už zdola počujem iba pravidelné záseky čakanov a mačiek. Po chvíli sa ukazuje Horár s blaženým výrazom na tvári. Naše úlohy si vzájomne meníme a teraz si ťažký, kolmý ľad užívam ja. Následne sa presúvame spať k pravému ľadu, ktorý na dvakrát zlaňujeme. Ja už mám aj dosť, pobolieva ma rameno, no Horár je rozbehnutý a tak sa presúvame pod nástup na ľavý ľad. Je to trojstupňový ľad, ktorého najťažšiu časť sme zvládli pred chviľou. Beriem si iba jeden čakan, nemám v pláne ísť ďalej. Horár zdoláva prvý stupeň a prehovára ma, aby som išiel ešte ďalej. Súhlasím, no musí mi spustiť čakan. Tento postup si zopakujeme ešte raz, pri druhom ľadovom stupni a tak máme aj celý ľavý Gamseck zlezený. Ešte dvakrát zlaníme a sme pri veciach. Tu balíme laná a železo opäť do ruksakov, pripíname lyže a už nás čaká zjazd až na parkovisko. Už sa stmieva, keď prichádzame k autu. Tu sa hlási aj hlad. Dávame si raňajky, obed a časť večere v jednom. Po celodenom nasadení, to padne viac ako dobre. Do nočnej Bratislavi prichádzame unavení, ale o to spokojnejší.
|
|||||
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
|||
Horám zdar a Horcu zvlášť.
Dušan
|