Apríl 2008 - Zostava : Dušan, Lubo, Ivo, Ivan Ako Ľubo svoje skúsenosti zúročoval Je prvá polovica apríla a pre mňa je to posledný tohto sezónny lyžiarsky výlet s kamarátmi.Teším sa, lebo sa opäť stretávame v základnej zostave. Lubo, Duško, Ivo a ja. Mierime do rakúskeho pohoria Hochschwab s najvyšším vrchom s rovnomenným názvom a výškou 2277m. Základný tábor rozložíme v útulnom winterraume na Voisthaler Hutte vo výške 1670m. Už cesta a výšlap na chatu sľuboval veselý víkend, náladu nám postupne zlepšovalo množstvo snehu a hlavne zistenie, že Winterraum patrí tento víkend iba nám. K nemu sme mali k dispozicíí aj humno za chatou v podobe celej doliny. Okolo obeda sme zložili spacáky, variče, zistili situáciu na chate, navarili čaj, posilnili sa a v kľude vedomí si dlhých jarných dní, vyrazili sme hore dolinou smerom k vrcholu Hochschwabu. Pri chate písali 2,5 hod nuž sme tam za 1,5 hod boli. Akurát keď sme stáli na vrchole a mali sme si spoločne vychutnávať západ slnka, prifúkol vietor hmlu a videli sme prd. Akonáhle sme však zlyžovali asi 100m pod vrchol, tak sa obloha rozjasnila – zle načasované J. Lyžovačka na chatu bola super – vystriedalo sa zopár druhov snehu a na ňom zopár „tigrov“. S príchodom na chatu vstupoval do doliny aj večer s jeho neopakovateľnou atmosférou, ktorú sme si prilepšili dúškom dobrej „domácej“. Rozkúrili sme aj v piecke a tak sme sa do spacákov vôbec neponáhlali. Predsedové nočné word-possession v pomere 85-5-5-5 nám čoraz viac vyrážalo dych. Debata sa postupne zmenila až o pokus o schôdzu – s rezolútnym Horárovým „NIE“ bola aj ukončená, ale to som už ležal v spacáku a vedľa mňa polomŕtvy Ľubo. Ani to však Duškovi nebránilo v tom aby neohrozene pokračoval vo svojej „one man show“, keď sa pred tým posilnil bôčikom.
Na obed sme niečo do seba hodili, nalepili pásy a poďho opäť do doliny. Dostali sme sa zas až na náhorné plató , nasledovala lyžovačka na chatu. Nikam sme sa neponáhlali – medzi tým sa hodiny akosi k večeru priblížili, aj snežiť začalo aj bol čas na odchod. Cestou na parkovisko lyžujeme okrajom cez veľkú lavínu z mokrého snehu, ktorá vyletela z jedného zo žľabov. Vzbudzuje rešpekt....
P.S. Bôčik sa našiel v uchu. Ivan.
|