HorecSport Home Page                                                                                                                                                                                           

Alpy 2011

 

 

Tento rok nám to s výjazdom do velkých álp nie a nie termínovo výjsť.  V podstate sme boli od začiatku leta nachystaní na odchod do boja, len počasie si v prvej polovici robilo čo sa mu zachcelo, potom sme nejako nemohli a potom došlo v auguste veľké teplo a s ním aj rozhodhutie už dalej neznášať bratislavské horúčavy a vypadnúť najlepšie hneď tak ako sa to bolo v mojom prípade. Predseda mi doobeda volal, no a poobede som sedel v aute.. Naše plány sme však vzhľadom na lichý  počet museli dosť okresať a z pôvodných smelých plánov v oblasti Mt.Blancu bolo z toho pohodové lezenie v trojici na vápne v rakúskom Gesäuse. No čo ,hlavne  že sme vypadli z BA a mohli zažívať opäť atmosféru hôr so všetkým , čo k tomu patrí. Spali sme každú noc v spacákoch pod holým nebom a užívali aspon trochu chladného vzduchu , ktorý nám dopriavali hory, kedže sa už v meste fungovať ani náhodou nedalo.

Prvá noc bola v sedle Präbichl, pod Hochschwabom  na hranici s Gesäuse. Ráno , keď sme boli všetci traja ešte zakutraní v spacákoch (v noci sa nám zdalo, že sme bokom od ľudí) nastúpil turboaktívny správca akejsi chatovej oblasti v nórskom štýle naplno machrovať s kosačkou čo sme sme ešte ako-tak rozdýchali, ale vzápätí mu „tatrovka“ zhodila zopár metrov dreva, zapol cirkulár a bolo po spánku. Nuž nás vystrnadil nechutným pracovným tempom a odtiahli sme ako medvede pred hlukom do lesa. Smerom  cez toho času zavretú Leobner Hutte na vápencový skalný hrebeň Griessmauer. Počasie teplé , bezoblačné, lezenie v pevnom vápne po hrebeni z nás vycucali posledné zbytky tekutín , ponáhlajúc sa dole dáme stop na Leobner Hutte , kde sme cestou hore zaregistrovali nápojový lístok s plnou vaňou vychladeného piva. Existuje väčšia motivácia? No čo vám poviem dali sme na podvečer po dve s výhľadom na okolité alpské pasienky s prežúvajúcimi kravami.  Cestou dole sme mali ešte aj vyhliadnutý malý vodopádik , ktorý samozrejme čakal a aj sa dočkal našej návštevy a kúpeľa s patričným zvukovým sprievodom, keďže voda bola „boľavá“ J.  Večer sme sa už nepresúvali a nocľah sme si tentokrát lepšie pripravili ako predchádzajúcu noc aby nás nezaskočil nejaký turbo rakušan s kosačkou, pivo sme fajnovo vychladili v neďalekom vyvierajúcom pramienku vody.

 

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Ráno odchod k našej neďalekej ďalšej výzve , ktorá nesie meno Kalbling 2196m. A nesie ho naozaj s hrosťou, lebo keď som ho (kopec) zbadal tak som od rešpektu tušim aj trochu zacúval. Nádherný „kunststueck“ ako by povedali naši juhozápadní susedia from austria. No ale prvotný strach pominul a my sme sa vydali vstriec vrcholu.  Lezeckú cestu sme museli samozrejme okresať , keďže číslo 3 je na lezenie naozaj zlé číslo!!! (že by inzerát na lezca ochotného zdielať nováčikovskú daň?). A že by sa dalo v krásnej stene dalo nájsť ledacos.  Ale nakoniec bola z toho celkom pekná cestička v tieni, keďže na slnečnej strane by z nás zostali tri volské oká.  Vrchol. Zostup. Krčma. Po dve.

Večer nikam nejdeme, zajtra má príjsť podľa predpovede prechod frontu s dažďom a búrkami. To využijeme na oddych pri prípadnom dlhšom presúvaní sa autom. Spíme pod fotogenickým kopcom. Ráno pobalíme pri zamračenej oblohe a my mierime na západ. Liezen. Prší , fúka , prejdeme sa po meste a zhodneme s a na tom , že nemá význam ísť ďalej na západ, lebo nad 3000m hore isto sneží.  Ideme kúsok naspäť Hieflau odbočka Johnsbach. Hochtor 2369m, miestny vápencový kráľ ďalší náš cieľ. Lenže kde skloniť naše unavené hlávky? Prší , fúka a búrka sa točí nad nami už asi 3hodiny. V tom náhodou beriem do ruky akýsi reklamný katalóg pre turistov.  I čítam. Stojí tam, že v miestom campe ponúkajú aj ubytovanie pod strechou. Neváhame , v campe sme za 20minút. Čakáme sa službukonajúcu sympatickú mladú rakušanku, ktorá neodolá a o chvíľu máme perfiš ubytko za pár šilingov J. V izbe čisto, teplo, sucho. Ale nevyužívame sprchu ani kuchynku..

 

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

V hmlisté skoré ráno už aj dychčíme  na Hesshutte 1699m pod Hochtorom. Kúsok nad chatou začína náš hrebeň so 600metrovým prevýšením na vrchol.  Tých 900metrov na chatu znie hrozivo , ale krásne hmlisté ráno nám dáva na všetko zabudnúť tak ako zostáva hmla v doline a nad našimi hlavami je úžasná modrá obloha.  Vápencová ohromná bariéra sa vynára z hmly.  Nastupujeme na hrebeň. Úžasné , vzdušné lezenie.  Na začiatku som bol trochu tvrdý , ale časom som sa rozhýbal a je dobre. Kamoši vypadajú ok.  Ok je aj občerstvenie na vrchole. Hĺbka pod nohami je nekonečná. Zostup tak isto. Na Hesshutte robíme záverečnú a za prichádzajúceho večera vyrážame dole na posledné dve hodiny dnešného boja.  Autoooooo! Tu sa aj rozhodneme využiť včerajší nevybratý bonus v campe. Kuchynku a hlavne sprchu. Mužstvo javí známky opotrebovania. Slávna a pamätná to veta Horárova. Dnes ako šitá na mieru. Pre všetkých.

Piaty deň po raňajkách v tráve s výhľadom na železnú pyramídu v Eisenerz vyrážame cez Mixnitz domov. V Mixnitzi idú chlapci ešte vyliezť nejakú klasiku, čo ale mojej schránke už nič nehovorí . Návrat do BA a každodenný život je sprevádzaný mojim pravidelným rabovaním v chladničke a dopĺňaním tukových zásob. Lebo šak čo keby mi náhodou jedno ráno zavolal zase predseda, že večer vyrážame.  . .

 

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

          

Piaty deň po raňajkách v tráve s výhľadom na železnú pyramídu v Eisenerz vyrážame cez Mixnitz domov. V Mixnitzi idú chlapci ešte vyliezť nejakú klasiku, čo ale mojej schránke už nič nehovorí . Návrat do BA a každodenný život je sprevádzaný mojim pravidelným rabovaním v chladničke a dopĺňaním tukových zásob. Lebo šak čo keby mi náhodou jedno ráno zavolal zase predseda, že večer vyrážame. . . .                                                                      

                                                                    Ivan

 

 

 

 

  Ďalšie  foto  z akcie    https://picasaweb.google.com/101914326960052497330/AustriaSummer2011#