Horecsport
Rakúsko - Oetcher     >> (  next foto )

Január  2008  -   „Traja králi“ vo Vordere Tormäuer

Zostava :  Dušan, Lubo, Ivo

Zvyčajne   zápis z našich  akcií robíme  už  niekoľko rokov iba my traja - Ivan, Lubo a ja. Tentokát sa Ivo - Horár  ponúkol sám, že ho urobí on. Až nám s Lubom skoro padli sánky, keď sme to počuli, neverili sme vlastným ušiam. Tak tu je Horárove videnie  našej akcie. 

                                                                                                                                       Dušan

 

Dočkali sme sa! Po minuloročných suchotách na ľad vo východnom Rakúsku sme na Tri krále konečne vyrazili do ľadového kráľovstva Vordere Tormäuer (VT). Za cieľ sme si vybrali strednú časť doliny „potôčika“ Erlauf s jej strmými severnými svahmi pod náhornou plošinou Nestelberg. Plní očakávania sme po 2,5 hodinách dorazili do cieľa našej destinácie. Lokalitu sme vybrali s ohľadom na krátky víkend a asi aj na väčší počet alpinistov vo veľkom bratovi Hintere Tormäuer. Už prejazdom najspodnejšou časťou VT sme začali tušiť dobrodružstvo. Na naše prekvapenie parkoviská v doline zívali prázdnotou. Parkovisko v ústí VT bolo úplne prázdne. Tu sa naše očakávania dobrodružstva začali napĺňať. Boli sme na ľavom brehu „potôčika“ a ľady podľa sprievodcu boli na pravom brehu. Od ľadu nás delila len taká maličkosť – „potôčik“ Erlauf s priezračnou a asi aj nikdy nezamŕzajúcou vodou. Už štúdiom sprievodcu som s úsmevom nechápal tie žraločie plutvičky v náčrtkoch ľadov tejto oblasti. Tu som pochopil význam slovíčka „von oben“; na ľady sa dá dostať suchou nohou len zostupom a zlanovaním z náhornej plošiny Nestelberg. Rýchle poďho do auta a hurá na plošinu! Podľa mapky sme vyrazili s tým, že na nejaký ten ľad už len natrafíme. Na pochode sme míňali miestneho poľovníka, ktorý nás slušne upozornil, že sme v „Naturschutzgebiet“, prírodnej rezervácii. S údivom a pochopením sledoval naše kroky do divočiny. Na hrane plošiny sme si vybrali najbližší žliabok a šup dole. Zostup skončil na prahu, ktorý bol zaliaty ľadom. Tri zlanenia na kríkoch a dno Erlaufu bolo na dohľad. Štúdiom sprievodcu sme sa uistili, že sa nachádzame v ľadopáde Quasar (VI- 4-), čo predstavuje 125 m krásneho panenského ľadu výbornej kvality v troch kaskádach. Po prelezení bol pred nami už len nočný výbeh na parkovisko a zaslúžený bivak. Pre zmenu volíme spanie v stanoch na parkovisku.  Večernú pohodu sme si vychutnali pri rozhovore a varenom víne. Po raňajkách a kávičke v spacákoch sa druhý deň odvíjal v obraze prvého dňa – čakal nás zostup do neznáma a príchod teplého föhnu na hory. Za cieľ sme si vybrali Hundsbachfall (VI 4-) alebo Atlantis (VI- 3). Veľmi strmým zostupom sme dosiahli prah do rokliny Tormäuer na zlom ľadopádu Hundsbachfall. Po zvážení ďalšieho zostupu sme pretraverzovali hrebienok do pravého žľabu, ktorý bol nástupom do ľadopádu Atlantis. Nasledoval jeden zlaňák zo stromu,  výlez nahor, posúdenie podmienok a znova zlaňák, založenie štandu v ľade (nemožnosť zlaňovať z kríkov), z ktorého sme dosiahli dno rokliny. Až tu sa nám ukázali ľady v plnej kráse s Hundbachsfallom končiacom kolmo v potoku, ľadovými glazúrami Hundsglasuren (VI- 5+) a trojdĺžkovým ľadopádom Ice is nice (VI 4+). Po prelezení Atlantisu už za citeľného föhnu do rokliny balíme náčinie a ponáhľame sa späť k autu. Z výstupu v snehu sa stali galeje, ale čo už, taký je VT poskytujúci neobmedzujúci počet dobrodružstiev v ľadoch a hlavne prístupom k nim. Týmto končí môj pohľad na výlet troch kráľov do ľadového raja VT, do ktorého sa v blízkej budúcnosti určite vrátime.

 

                                                                                                                                         Ivo

 

HorecSport Home page Alpy Home page Nové akcie page