Traduje sa, že sviatok trojkrálový trávime posledné roky u susedov v Rakúsku. Na ľadoch alebo lyžovačke. Podľa podmienok. A traduje sa ,že vždy sme boli len traja. Jednému do toho vždy niečo prišlo.Tentokrát s nami nebol Mercedes. Doliečuje sa z vážneho zranenia.Chlapče len trpezlivosť. To mu všetci prajeme, lebo on by už najradšej vzpadol s nami.                                                Takže náš úmysel bol vyliezť zopár ľadopádov v Oetcheri, oblasť Erlauboden.Túto dolinu plnú ľadopádov nedaleko Mariazelu už dôverne poznáme a na rozbeh v novom roku, ak zoberieme do úvahy vzdialenosť od Blavy a prostredie,hm, celkom dobrá kombinácia. Počasie je aké je.Mrazy sa striedajú s otepleniamy a aj tak sme dopadli. Ale  pobyt na čerstvom vzduchu je vraj zdravý.    V krátkosti, ľady slabo vytečené. Skúsili sme dva, ktoré vyzerali na pokus , ale pravda bola iná. Kombináciu skál, tenkého dutého ľadu, snehu a blata  sme ale museli skúsiť. Inak by sme vyšli naprázdno . Pokochali sme sa pstruhami (nabudúce beriem určite udicu), prírodou a vrátili sa k autu na parkplatz. Čakala nás klasika. Pouvažovať o večeri a nocľahu. Snežilo, ale pod prístreškom sa nám dobre varilo. Večera i vínko. Prebrali sme veľa vecí. Veľmi veľa vecí. Ešte že som si ráno všetko nepamätal. Noc v stanoch, postavených okolo polnoci bola príjemná.

V minulosti sme tu zažili, ako by povedal važčan, INÉ zimy. A čo s druhým dňom?  Ľady, lyžovačka alebo túra. Snehu bolo tiež málo a tak sme odsúhlasili tretiu možnosť. Zimná túra na OTCHER 1900 m. n. m., alebo pokiaľ prídeme. Keď už sme tu, tak aspoň trošku vylepšíme kondičku. Asi po trištvrte hodine z parkoviska sme po panenskom zasneženom chodníku lesom narazili na tabuľku, ktorá hlásala -  že ešte 3 hodiny na vrchol. Ale asi za normálnych letných podmienok. Musím sa k niečomu priznať. Počul som, že ak vás niečo trápi, netreba to držať v sebe ale rozdeliť sa o to s inými, ktorí sú po ruke. A po ruke boli Duško a Horár. Trápila ma jedna vec, a to či budeme mať do civilizácie resp. po najbližšiu tankstelle dosť nafty. Ja viem, ale nejak som zabudol dočerpať. Stále som si hovoril, že na pumpe zastavíme... a potom už žiadna pumpa nebola. Čo by aj bola v takomto zapadákove. Samozrejme obaja hneď reagovali, ako len oni vedia. Ale pravda je, ulavilo sa mi. Samozrejme vyriešiť túto hádanku zostávalo vyriešiť len mne a to sa stále s vami vlečie. Na základe toho som sa rozhodol v hmle pod skalným hrebeňom asi 1,5 hod. od vrcholu otočiť sa a vyriešiť tento problém. Veľmi zlé by bolo s autom večer niekde ostať visieť. Dohodli sme sa, že sa vrátim k autu a chalani budú pokračovať pokiaľ sa dá. Pokračovali ešte asi hodinu, ale hrebeň v hmle bol veľmi dlhý, tak to otočili, ako mi potom povedali. Cestou späť som už mal plán, že sa zastavím na neakom hospodárstve, ktoré sme v doline obchádzali. Mali tam poľnohospodárske stroje a dúfal som, že i naftu. Hneď v prvom som kúpil 5 litrov a problém návratu bol vyriešení. Rakúšania v horách sú dobrí ľuida.

                                                                                                   Čaute Lubo alias Peťo.

Ešte jednu dôležitú vec som nespomenul. Na konštatovanie, že ešte po 17 hod. bolo dosť svetla, nám predseda podal vysvetlenie: „Však sme od Bratislavy posunutí na západ o dve časové pásma! Dobre, ne!?