HorecSport Home Page                                                                                                                                                                                           

Rakúsko - traduje sa ...

 

Oetcher

 

Traduje sa, že sviatok trojkrálový trávime posledné roky u susedov v Rakúsku. Na ľadoch alebo lyžovačke. Podľa podmienok. A traduje sa ,že vždy sme boli len traja. Jednému do toho vždy niečo prišlo.Tentokrát s nami nebol Mercedes. Doliečuje sa z vážneho zranenia.Chlapče len trpezlivosť. To mu všetci prajeme, lebo on by už najradšej vzpadol s nami.                                                Takže náš úmysel bol vyliezť zopár ľadopádov v Oetcheri, oblasť Erlauboden.Túto dolinu plnú ľadopádov nedaleko Mariazelu už dôverne poznáme a na rozbeh v novom roku, ak zoberieme do úvahy vzdialenosť od Blavy a prostredie,hm, celkom dobrá kombinácia. Počasie je aké je.Mrazy sa striedajú s otepleniamy a aj tak sme dopadli. Ale  pobyt na čerstvom vzduchu je vraj zdravý.    V krátkosti, ľady slabo vytečené. Skúsili sme dva, ktoré vyzerali na pokus , ale pravda bola iná. Kombináciu skál, tenkého dutého ľadu, snehu a blata  sme ale museli skúsiť. Inak by sme vyšli naprázdno . Pokochali sme sa pstruhami (nabudúce beriem určite udicu), prírodou a vrátili sa k autu na parkplatz. Čakala nás klasika. Pouvažovať o večeri a nocľahu. Snežilo, ale pod prístreškom sa nám dobre varilo. Večera i vínko. Prebrali sme veľa vecí. Veľmi veľa vecí. Ešte že som si ráno všetko nepamätal. Noc v stanoch, postavených okolo polnoci bola príjemná.

V minulosti sme tu zažili, ako by povedal važčan, INÉ zimy. A čo s druhým dňom?  Ľady, lyžovačka alebo túra. Snehu bolo tiež málo a tak sme odsúhlasili tretiu možnosť. Zimná túra na OTCHER 1900 m. n. m., alebo pokiaľ prídeme. Keď už sme tu, tak aspoň trošku vylepšíme kondičku. Asi po trištvrte hodine z parkoviska sme po panenskom zasneženom chodníku lesom narazili na tabuľku, ktorá hlásala -  že ešte 3 hodiny na vrchol. Ale asi za normálnych letných podmienok. Musím sa k niečomu priznať. Počul som, že ak vás niečo trápi, netreba to držať v sebe ale rozdeliť sa o to s inými, ktorí sú po ruke. A po ruke boli Duško a Horár. Trápila ma jedna vec, a to či budeme mať do civilizácie resp. po najbližšiu tankstelle dosť nafty. Ja viem, ale nejak som zabudol dočerpať. Stále som si hovoril, že na pumpe zastavíme... a potom už žiadna pumpa nebola. Čo by aj bola v takomto zapadákove. Samozrejme obaja hneď reagovali, ako len oni vedia. Ale pravda je, ulavilo sa mi. Samozrejme vyriešiť túto hádanku zostávalo vyriešiť len mne a to sa stále s vami vlečie. Na základe toho som sa rozhodol v hmle pod skalným hrebeňom asi 1,5 hod. od vrcholu otočiť sa a vyriešiť tento problém. Veľmi zlé by bolo s autom večer niekde ostať visieť. Dohodli sme sa, že sa vrátim k autu a chalani budú pokračovať pokiaľ sa dá. Pokračovali ešte asi hodinu, ale hrebeň v hmle bol veľmi dlhý, tak to otočili, ako mi potom povedali. Cestou späť som už mal plán, že sa zastavím na neakom hospodárstve, ktoré sme v doline obchádzali. Mali tam poľnohospodárske stroje a dúfal som, že i naftu. Hneď v prvom som kúpil 5 litrov a problém návratu bol vyriešení. Rakúšania v horách sú dobrí ľuida.

 

                                                                                                   Čaute Lubo alias Peťo.

 

 

Ešte jednu dôležitú vec som nespomenul. Na konštatovanie, že ešte po 17 hod. bolo dosť svetla, nám predseda podal vysvetlenie: „Však sme od Bratislavy posunutí na západ o dve časové pásma! Dobre, ne!?

 

 

 

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS