Naše dohodobo plánované konco-aprílové ukončenie zimnej lezeckej sezóny v Tatrách sme museli odložiť z viacerých dôvodov. Namiesto  toho, dva týždne nato,  smerujú kolesá  našich áut do Rakúska. Na zahájenie skalnej lezeckej sezóny. Je celkom dobrá predpoveď počasia na predľžený víkend a tak vyrážame smer Grazer Bergland.  Nakoľko miestne vápencové skaly ponúkajú aj 8-dľžkové cesty,  je to pomerne  časté miesto našich skalno-lezeckých aktivít.

V piatok  ráno teda  vyráža, netradične dvoj-autová zostava, týmto smerom.  Nielen počet áut je nezvyčajný,  ale  aj medzinárodné, česko-slovenské zloženie je neobvyklé. Českú posádku tvoria naši kamaráti Fištrón, Jendo  nováčik v zostave - Jendov brat Míra. Slovenskú tvorí stabilná  horecsportová zostava - Horár, Ivan a ja. Ďaľším neobvyklým prvkom na tejto  akcii je skutočnosť,  že okrem  lezeckej  sekcie máme tentokrát aj turistickú. Tvorí  ju  bratské duo, Jenda a Míra.

Tetoraz máme  na pláne navštíviť  doteraz nami nepoznanú, lezeckú oblasť Rote Wand. Na  parkovisku pod horou  volíme  cestu Waschrumpel Je to 7 dĺžková cesta, obtiažnosti 6- .  Pod  nástup ideme všetci spolu. Priamo pod skalou sa lezecká divízia  chystá  na  lezenie a naši turisti pokračujú ďalej. Plánujú absolvovať okružnú trasu okolo celej  oblasti, s výstupom na najvyšší kopec. Čo sa týka nás, v tejto lezeckej zostave klasicky prvú dvojku  tvorím s Horárom  ja, v druhej  je  Ivan s Fištrónom.  Veľmi pekná lezecká cesta nám  niektorým  dáva  aj  zabrať.   Všetci  cítime, že sme na skale prvý krát po  dlhšom  čase. Po doleze na vrch sa pokúša Fištrón spojiť s bratskou dvojicou,  ale  nejako sa mu to nedarí. Keďže turistické duo je  nevedno  kde, tak naše kroky smerujú do doliny, k autu. Na naše počudovanie,  turisti  nie  sú  ani pri aute. Avšak konečne  sa nám darí   s nimi  spojiť  a zisťujeme,  že oni  sú ešte  na kopci. Takže máme hodinku k dobru. Za ten čas  zistíme, kde  je  pitná voda,  ale zároveň prichádzame  aj nato,  že  tam sa vôbec nemôžeme spať.   Musíme  isť do Mixnitzu, na  naše obvyklé nocľažisko.

Po perfektnom dni sa všetci tešíme na príjemný a pohodový večer pri  pivku  a hrnci fazule. Blížiacu sa  oblačnosť preto ani neberieme vážne. Navyše keď aj metroligický guru, doktor Ilko hovoril, že  zrážky  majú byť až nasledujúci deň.  No príroda  sa nielen s ním, ale aj s nami  pekne  zahrala.  Sotva sme  sa stihli rozkukať, začína pršať. V očakávaní krátkej prehánky robíme provizórny celtový prístrešok pri aute. Z provizórneho sa stáva nakoniec bohužial trvalý a večer trávime v polostoji s údenými špecialitami v jednej a pivom v druhej ruke. Dokonca aj naše nocľažisko staviame  za dažda,  ale takúto činnosť už máme dostatočne natrénovanú  a už sme ju zvládli aj  horších podmienkach.  J 

V sobotu sa lezecká časť týmu vracia k Rote Wand  a naši turisti majú na  pláne roklinu Bärenschützklamm.  Nástup pod stenu  je podobný ako  predchádzajúci  deň, avšak mužstvo je po predchádzajúcom dni  dosť opotrebované  a tak okrem Horára,  nikto  nejaví špeciálny   záujem o skaly.  Takýto scénar nie  je  medzi  nami  prvý  krát.  J   Aj  tak  sa  však pomaly súkame  do  sedákov a obúvame si  lezečky.  Spoza  kopca zaznievajú akési  delové  salvy.  Keď  sa  však za chvíľu zjavia tmavé búrkové mraky, pochopíme, že  to  nebola oslava konca vojny, ale boli  hromy a blesky.  Dokonca aj trocha  zaprší.   Keď  je 5  minút   bez kvapiek a hromov, Horár  sa už aj naväzuje na  lano.  Trochu  skúšam  na  neho,  že  kašlime  nato  a  tak. No  on sa tvári, že  ma nepočuje  ( ako obvykle v takejto situácií ) a  už je  aj v stene.  Nič  iné mi nezostáva,  len  istiť ho a následne liezť za  ním.   Päťková cesta Huhnerleiter.   Druhá dvojka vyhodnotila  situáciu s  dažďom opačne ako  my a naše počínanie v stene sleduje  z boku, zo  zostupovej  cesty.  Naštastie nám však počasie  praje  a tak  po prekonani prvotnej nechute  sa teším,  že  Horár sa  nedal  prehovoriť  a  išli sme liezť.

Podvečer  sa  stretáme  v Mixnitzi so  spokojnou bratskou turistickou dvojkou. My  sa  vraciame  na  rodnú slovenskú hrudu  a českí kamaráti si  predĺžujú pobyt v Rakúsku o noc.

                          Dušan