HorecSport Home Page                                                                                                                                                                                           

Ľady   2009

Túto zimnú sezónu by som, čo sa lezenia ľadopádov týka, hodnotil ako vcelku úrodnú.Liezli sme len v Rakúsku, predsa je to blízko a je tam bohatý výber rôznorodých lezeckých zimných oblastí. Liezli sme január a február, kým sa v marci počasie definitívne nezbláznilo a nenapadlo obrovské množstvo snehu a to najmä „v našich“ oblastiach.

Podmienky vydržali až do konca februára a výletu v Turnitzer Alpen, kde sme v lezeckej oblasti Kernhof aj lezenie ľadov v blízkych Alpách aj končili.

Tu to bol veľmi vyrovnaný boj J  v hlbokom snehu v úzkej tiesňave, narazili sme tu na naozajstné Tatranské podmienky. Tiesňava bola oladnená z oboch strán, takže sme vlastne ani nevedeli čo lezieme-stačilo na hociktorú stranu len prstom ukázať,  bolo to všetko okolo WI4, keď zďaleka najvýraznejší bol fantastický, asi 8m dlhý vyčerpávajúci, vysiaci ciageľ asi tak za WI5+/6 .

 

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

 Zahajovali sme v Hintere Tormäuer – o tom už čo-to popísal Ľubo v predošlom článku, v ten víkend bolo naozaj zima.Sem sme sa s Horárom aj vo dvojke vrátili . Zašli sme trochu ďalej do doliny na ClarismuWI4  a späť sme fárali tušim na Paiper WI3-4

 

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

 

 

Nefalšovanú východoalpskú divočinu sme zažili aj v Altenbergu v oblasti Schneealpe. Vyhliadnutý sme tam mali Gsollgrabenfall WI5+. Dvojdĺžkový ľad bol naozaj vyčerpávajúci, na úvod si Ivuško aj zalietal, ale skrutka vydržala – nie ako onehdá , keď padol až k nástupu k Robovým nohám do hlbokého snehu. Vtedy Robo moc nechápal-práve čítal mapu a zrazu sa mu niekto plazí pod nohami.... Spoločnosť nám pod ľadom robil dolámaný kamzík. Na podvečer sme tam ešte neďaleko vyňúrali skalný oladnený prah, ktorý keď som preliezol som sa cítil ako povýdatnej sprche-lenže studenej za poriadneho mrázu. Keď za mnou dorazil Horár len mlčky ukázal čakanom nahor. Na konci lavínového žľabu bola krásna oladnená stienka s provokujúcim vysiacim ciagľom. Nuž sme sa vybrali hore žľabom ako magnetky smerom k nemu. Horár že „on ho opáči“. Po druhom kroku sa milý cencúľ odlomil a porúčal sa aj horárom dole-našťastie horárové objatie nebolo tak silné a každý odpadol iným smerom.

Ciageľ nabral vo výstupovom žľabe neuveriteľnú rýchlosť a rútil sa za ohromného rachotu lesom . Vyprevádzali sme ho našími pohľadmi a vtipnými poznámkami. Vedeli sme že široko –ďaleko nie sú pod nami žiadni alpinisti , takže pohoda. Pripomínalo mi to scénu z jedného slovenského filmu, keď smútočnému sprievodu ušla truhla dole svahom...

 

 

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

 

 

Ivan