Túto zimnú sezónu by som,
čo sa lezenia ľadopádov týka,
hodnotil ako vcelku úrodnú.Liezli sme len v Rakúsku, predsa je
to blízko a je tam bohatý výber rôznorodých lezeckých zimných
oblastí. Liezli sme január a február, kým sa v marci počasie
definitívne nezbláznilo a nenapadlo obrovské množstvo snehu a to
najmä „v našich“ oblastiach.
Podmienky vydržali až do
konca februára a výletu v Turnitzer Alpen, kde sme v lezeckej
oblasti Kernhof aj lezenie ľadov v blízkych Alpách aj končili.
Tu to bol veľmi vyrovnaný boj
J
v hlbokom snehu v úzkej tiesňave,
narazili sme tu na naozajstné Tatranské podmienky. Tiesňava bola
oladnená z oboch strán, takže sme vlastne ani nevedeli čo
lezieme-stačilo na hociktorú stranu len prstom ukázať,
bolo
to všetko okolo WI4, keď zďaleka najvýraznejší bol fantastický,
asi 8m dlhý vyčerpávajúci, vysiaci ciageľ asi tak za WI5+/6 . |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Zahajovali
sme v Hintere Tormäuer – o tom už čo-to popísal Ľubo v predošlom
článku, v ten víkend bolo naozaj zima.Sem sme sa s Horárom aj vo
dvojke vrátili . Zašli sme trochu ďalej do doliny na
ClarismuWI4 a späť sme fárali tušim na Paiper WI3-4 |
|
 |
 |
 |
|
|
Nefalšovanú východoalpskú divočinu sme zažili aj v Altenbergu
v oblasti Schneealpe. Vyhliadnutý sme tam mali Gsollgrabenfall
WI5+. Dvojdĺžkový ľad bol naozaj vyčerpávajúci, na úvod si
Ivuško aj zalietal, ale skrutka vydržala – nie ako onehdá , keď
padol až k nástupu k Robovým nohám do hlbokého snehu. Vtedy Robo
moc nechápal-práve čítal mapu a zrazu sa mu niekto plazí pod
nohami.... Spoločnosť nám pod ľadom robil dolámaný kamzík. Na
podvečer sme tam ešte neďaleko vyňúrali skalný oladnený prah,
ktorý keď som preliezol som sa cítil ako povýdatnej sprche-lenže
studenej za poriadneho mrázu. Keď za mnou dorazil Horár len
mlčky ukázal čakanom nahor. Na konci lavínového žľabu bola
krásna oladnená stienka s provokujúcim vysiacim ciagľom. Nuž sme
sa vybrali hore žľabom ako magnetky smerom k nemu. Horár že „on
ho opáči“. Po druhom kroku sa milý cencúľ odlomil a porúčal sa
aj horárom dole-našťastie horárové objatie nebolo tak silné
a každý odpadol iným smerom.
Ciageľ nabral vo výstupovom žľabe neuveriteľnú rýchlosť a rútil
sa za ohromného rachotu lesom . Vyprevádzali sme ho našími
pohľadmi a vtipnými poznámkami. Vedeli sme že široko –ďaleko nie
sú pod nami žiadni alpinisti , takže pohoda. Pripomínalo mi to
scénu z jedného slovenského filmu, keď smútočnému sprievodu ušla
truhla dole svahom...
|
|
 |
 |
 |
|
|
Ivan |