HorecSport Home Page                                                                                                                                                                                           

Maltatal náš obľúbený

2.ľadová etapa

Ankogel gruppe, Austria

 

V jednu februárové ráno, veľmi skoré ráno, okolo 4,00 si sedím v aute, celý rozospatý sa obzriem vľavo a čo nevidím ..vedľa mna sedí čuduj sa svete opäť Horár. Sníva sa mi to?  Spím ešte? ...neviem.. pomaly som precitol. Nesníva a my sme tušim na ceste do rakúskeho raja ľadových lezcov – do Maltatalu. Je sobota ráno a my valíme, zostava zostáva nemenná aj tentokrát. Ten ujo vedľa mna s veľkým nosom je Horár/ šofér a  ten, čo polovicu cestu spí (tiež s velkým nosom ) a pije kávu to som ja..Cestou zistujem, že som zabudol lyžičku – to je ako zabudnúť čakan. Malá zástavka, chybička odstránená.. :)

V Tatrách je cesta zarúbaná nuž Malta. Tam hlásia miestni lezci výborné podmienky.  Cesta je dlhá primerane – už sme si zvykli, vypili sme liter kávy cestou.. veď čo budeme, pohodu si spravíme aj v aute.  Blížime sa, snehu málo.. ideme bližšie a už je to tu, srdce sa rozbúšilo.., vľavo hore od cesty nás vítajú krásne vytečené ľady, potom ďalší a ďalší.. Pri maut rampe nasaduzujeme reťaze naučenou technikou a hurá do krajiny ľadu a riadnej zimy.. Parkujeme pri Gmunder hutte.  Ďalší priebeh činností sú všetko naučené pohyby, keď sa človek prezlieka a raňajkuje pri -10 vonku, musia to byť všetko rýchle , účelné pohyby..  nejedení , veci v batohoch rozdelené, materiál, laná – ide sa na vec.

Dnes ideme na ľad , ktorý má docela dlhý nástup, ale operujeme s tým , že keď už sme došli takto neskôr, tak bude dosť lezcov už v akcíí , tým pádom volíme alternatívu, kde je pravdepodobnosť hustoty lezúňov menšia. Ľadu je všade kam sa obzriem dostatok, sme tu tretí krát , ale také podmienky tušim ešte neboli.. Naše kroky vedú do Keesbachfall 3-4 /90m  - to je vrchná hlavná  časť, tam sa dostávame hravo po vymrznutom sneho ľadovom žľabe.  Lezenie perfiš – nad nami jedna dvojka, ktorá končí a my zostávame sami..ľad je tvrdý ako kameň, ale vo vrchnej časti si už zvykáme a ide to ako po masle, pasia, nozaj sa tým bavíme, sme rozlezení s Tatier.

 K autu sa vraciame potme. Ubytko máme rezervované v zrubovom domku v doline.  Aj tu sme sami..len kúrenie ktosi odstavil a noc je naozaj chladná – predpokladám okolo 15 pod nulou

J

 

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Ranajky ako sa patrí – 2-3 chodové, kávička musí byť, je nedeľa ráno, krásne slnečné ráno. Fičíme na rozlez do Hochalmfall 3/80m , sú tu akýsi cirkusanti – ale nie, veď to sú taliansky alpinisti, kriku všade naokolo, ako keby ich bol celý autobus, ale sú len štyria. Naštasie pod nami, dole zlaňujeme, je nedeľa obed a je tu fakt kosa. A v tom Ivuško zahlási.“ Poďme na kávu“ . Mlčky hodím ťažký batoh s materiálom pod prvú borovicu a ideme k autu, ku chate..dymí sa z komína a my sa o pár minút oddávame dúškom horúcej kávy..  Príjemná siesta. Zajeme nejaké sladkosti a ideme fárať na poobednú šichtu.  Smer ? Jasný ! Už sa uvoľnil Voreder Maralmfall 4+/90m.  Uplná krása, je neskoré poobedie, mráz silnie a my sa blížime k tejto ľadovej kolmej ozrute. Ivuško napriek pokročilému času navrhuje to zobrať našim variantom z úplného spodku, takže žiadna výpomoc  šikmou rampou. Sme tu sami, všetko výborne odsýpa a nás to baví... zlaňujeme za šera... cestou k autu je ticho... každý z nás spracováva pocity, ktoré zažíva keď lezie, keď je tu v skratke taká pohoda, aká práve panuje... je to príjemné ticho, ktoré prerušuje vrzgajúci sneh pod nohami ... teraz je už tma. Dnešný nocľah si vylepšujeme o jednu hviezdičkuJ.  Večer opäť naučené činnosti..čaj, polievka , večera, čaj, slivka... teplý spacák, slivka dobrú noc..

 

Highslide JS 

 Highslide JS

 Highslide JS

Highslide JS 

Highslide JS 

Highslide JS 

Pondelok ráno. Zamračené. Zima ako v psinci. Čaj , káva, raňajky, únava, zamrznuté veci, tvrdé topánky, zamrznuté šošovky, zapuchnuté prsty na rukách, popraskané pery, odretý nos,  dobité kolená, tušim mam seknuté aj v krku. Ok, tak ideme na ten najťažší ľad. Je to tak 45min od auta. Zima a náš stvrdnutý stav na rozkazuje utekať..tak bežíme !  My bežíme pod ľad ! Ako nedočkaví bojovníci..to je v prdeli. V našich rokoch bežíme aj s materiálom na chrbte pod ľad.. Dnes totiž Wintasun 4+/160m. Drina – od začiatku do konca.  Prvý štand visím vo vzduchu a istím Horára, trošku diskomfort na tom koreniJ. Ivuško je terminátor, nezaváhal, ja len opakujem ako papagáj - ale docela mi to ide. Hore ešte uvoľnujeme lano dvom Maďarom, lano , ktoré sa im seklo.  Nebyť  nás, tak ani sezónu na balatóne nestihnú.  : )

Sadáme do auta, zástavka v miestnej krčme so štamgastami. Všetci tam boli, keď sme vstúpili. Na veľkých terénnych pickupoch a traktoroch s reťazami. Všetci miestni horali, lesáci, drevorubači.,červené vyfúkané tváre prezrádzali ich krvnú skupinu. Všetci s pivom v ruke a šnapsom pred sebou. Všupili sme bez strachu a bázne do krčmy a nastalo ako vo filme ticho a všetky pohľady sa upierali na nás a prevrtávali nás ako guľka preletí  vankúšom.  Zrak upierajú na nás aj miestni kartári – hrobové ticho v nafajčenej miestnosti preruší jeden z nich, ktorý chcel akurát máchnuť rukou a vraziť silou do dubového stola  s kartou v ruke, asi dôležitou kartou..možno víťaznou...pozrel sa mi do očí a skríkol miestnym prízvukom „ejskleta“?  Usmial som sa nesmelo  kyvnem hlavou a vravím „naa sicha“ . A viem, že toto bola naša víťazná karta...kartár s cigou v ústach dôležito  kývne hlavou nadol. Sme prijatí, ruch v krčme pokračuje a už nikto na nás tak  nečumí. Sadáme si a k nám letí krčmárka usmiata od ucha k uchu  .. Naše tváre nás prezradili..  Povedal  by som, že sme zapadli do koloritu a kľudne by som tam zostal aj do rána, ale občas treba aj do roboty nakŕknuť ..

 

 

 Highslide JS

Highslide JS

 Highslide JS

Highslide JS

 Highslide JS

Highslide JS

Ivík