|
Schladminger Alpen
Oblasť Schladmingu je vo svete, ( ba dokonca i u nás ) známa hlavne u priaznivcov zjazdového lyžovania. Na naše pomery sú tu nepredstaviteľné množstvá lyžiarskych vlekov a desiatky kilomerov lyžiarskych tratí.
Výrážame iba traja Horár, Peťo a ja. Mercedes sa na nás vykašľal, dal prednosť hlasu Nového Zélandu pred ľubozvučnými hlasmi členov Horca. Na úvod našeho skialpového pôsobenia sme si začiatkom mája 2008 vybrali 2747 m vysoký Hochwildstelle, ležiaci vo východnej časti tejto oblasti. Na výstupovej trase obchádzame množstvo (našťastie už padnutých ) lavín z čerstvo napadnutého snehu. Výstup dáva zabrať no aj tak sa dostávame tesne pod vrchol. Snehové previsy nám neumožňujú vystúpiť až na na samotný vrch. Následuje dlhý radostný zjazd. Prázdna dolina, super počasie, krásne výhľady, obstojný sneh = super deň.
|
|||||
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Edelgries - Rakúšania uvádzajú, že je to jeden z najpopulárnejších zjazdov vo východných Alpách. Minimálne 90% z tých čo absolvujú tento zjazd sa naň dostanú lanovkou, čo vedie na dachstein-ský ľadovec. My toto 1300m prevýšenie zdolávame po svojich, presne po trase, ktorú chceme zlyžovať. Časť cesty nesieme lyže na chrbtoch ( zmrznutý firn ) a časť už s lyžami na nohách. Kým my sme asi v polovici nášho stúpania, oproti nám už lyžuje pár jedincov, ktorý si to zjednodušili a hore vyviezli lanovkou. Najťažšia časť je cca vo výške 2650m, kedy je potrebné pripnúť lyže na ruksak a pretraverzovať k vchodu do tunela Rosemarie ( 2700m ) vytesaného v skale. Traverz je našťastie zaistený lanom, no moc bezpečné mi to nepripadá. Vo chvíli keď som pri vchode, sa mi hneď dýcha ľahšie ( ktovie asi prečo :-) ). Prechádzame tunelom a pre nami sa otvára Dachstein-ské ľadovcove eldorádo. Tu chodia pometenci snowboardovať a lyžovať aj v lete. Zostupujeme asi 20m rebríkom a sme na ľadovci. Pripíname lyže, následuje asi 200 metrový zjadz a potom pre zmenu asi ešte polhodinové stúpanie ľadovcom. Dnešnú túru končime vo výške pri Seethaler hutte, ktora je úplne zasypaná snehom. K jej vchodu vedie niekoľkometrový snehový tunel. Hrejeme sa na slniečku a kocháme sa nadhernými výhľadmi na celé Schladmingské alpy. Už nás čaká jazda dolu do doliny k autu. Vieme presne, co nás čaká. Najprv zjazd miestami po upravených lyžiarskych tratiach, ďalej nasleduje výšlap k rebríku. Lyže na ruksak, 20 metrov kolmo rebríkom a sme v tuneli. Opäť sa trochu vybojíme na traverze. Pripíname lyže a začina to prečo sme tu. Zjazd. V hornej pasáaži je sklon miestami okolo 40 stupňov. Sneh nie je už práve najideálnejši, ale aj tak si to dostatočne užívame.
Stratené tekutiny dopĺňame pivným mokom v prvej dostupnej reštauracii.
|
|||||
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Radstater Tauern Ďalšia etapa nášho skialpového pobytu pokračuje poblíž mesta Radstad, pri Alme Hintergnaden. Päťstometrové prevýšenie k Sudwiener hutte zvládame za hodinu. Slnko poriadne pečie, tak sa schovávame pod strechu do tieňa. No "povinosť" volá a tak chtiac-nechtiac pripíname lyže a vyrážame smer k vrcholu Pleißlingkleil. Horúčava odoberá sily a tak operatívne meníme náš pôvodný plán a namiesto Veľkého Pleißlingkleil-u sa uspokojujeme aj s Kleine Pleißlingkleil-om. Tento dosahuje výšku 2415m a nám dáva aj dosť zabrať. Na vrchu sa pred nami ukazujú prekrásne scenérie Schladminer Alpen a Dachsteinu. Peťo robí vrcholové foto, následne pripíname lyže a kreslíme prvé oblúky vo firne. Skvelá lyžovačka končí takmer pri aute.
|
|||||
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mimoriadne vydarená akcia, kedy nám prialo aj počasie ( čo nebýva zvykom )
Dušan alias Predseda
|
|||||
