HorecSport Home Page                                                                  

 

                                                                                                                                                                                   

Trek okolo Dhaulágiri, Dhampus Peak

Nepál, Himaláje, jeseň 2013

Pol roka po návrate môjho Horcového kamaráta Ivana z Nepálu, prichádzam do tejto, pre mňa fascinujúcej krajiny, aj ja. Po našej niekoľko ročnej snahe sa kamarátovi Sanchovi podarilo dať dohromady skupinu na trek okolo Dhaulagirí, s možnosťou výstupu na šesťisícový Dhampus Peak.

V Nepále som po šiestich rokoch a som veru veľmi zvedavý, aké zmeny tu odvtedy nastali. To, že tu už dlhší čas, namiesto zavraždeného nepálskeho kráľa, vládnu komunisti už viem dávno z medií.

Už cesta z letiska, do turistického centra v Kathmandu, do Thamelu, svedčí o zmenách. Avšak veľká špina,  smrad, hluk, preplnené cesty a do očí bijúca chudoba sa mi zdajú úplne rovnaké ako pred rokmi. Oproti  minulosti tu však pribudlo enormné množstvo rôznych motoriek a motocyklov. Zaujímavé sú pohľady na motorkárov, keď im spod prilby, aj za jazdy, trčí mobilný telefón. To je ďaľšia veľká zmena, množstvo mobilov.   Z pohľadu turistu je dobré, keď autá nahradili motorky, lebo konečne sa dá cez Thamel aj celkom v pohode prejsť. Pred časom tu takmer z každého obchodíka znela známa budhistická mantra " O mani padme hum". Počuť je tu teraz, je skôr výnimočné. Mne to trochu aj chýba, nakoľko tento "song" je pre mňa, priamo spätý s Nepálom. Už len návšteva Thamelu v Káthmandu je nezabudnuteľný nepálsky zážitok. Desiatky malých obchodíkov, reštauracií, ale aj množstvo, často otravných, pouličných predavačov dotvárajú, pre nás Európanov, neuveriťeľnú atmosféru hlavného mesta Nepálu. 

Prvý deň v Káthmandu využívame na vybavenie formalít, nákup potrebného materiálu a aj návštevu historickéj hinduistickej pamiatky Pashupatinath. Pri hinduistickom pohrebe, spaľovaní nebožtíkov a následnom hádzaní obhorených ľudských tiel do rieky, ktorá je takmer bez vody, mám veru dosť zmiešané pocity.

Veľkú časť nasledujúceho dňa trávime v autobuse, na ceste do Pokhary. Je to síce iba čosi vyše 200 km, ale nám to trvá takmer šesť hodín. Z autobusu vidíme život chudobných Nepálcov, bývajúcich  priamo pri ceste, je im vidno rovno do ich jednodchých domov. Daľší deň sa autobusom presúvame do Beni a následne do Darbangu (1200 m), kde je aj východiska nášho treku. Nocovať máme síce v stanoch na miestnom futbalovom ihrisku, avšak míting nepálskch komunistov tomu bráni  :-) .  Ráno, už konečne s ruksakmi na chrbtoch, vyrážame do hôr. Ide s nami aj skupina nosičov a Šerpov, nakoľko na trase nie je možné kupovať potraviny. Takmer všetko musíme mať so sebou. Šesť dní bude trvať naše putovanie údolím rieky Myagdy Khola, kým dorazíme do tzv. Talianskeho BC priamo pod Dhaulagiri. Prvé tri dni putujeme subtropickým pralesom, míňame a prechádzame cez malé poľnohospodárske osady a usadlosti. Stretávame sa s Nepálcami, ktorí každý deň zvádzajú svoj boj o prežitie. Na malých políčkach práve prebieha zber úrody. Takmer všetku prácu vykonávajú ručne, iba zriedka je možné vidieť využívať silu byvola. Títo ľudkovia, žijúci neuveriteľne skromne, majú pri stretnutí s nami vždy úsmev na tvári. Keď im občas ukazujem na mojom fotáku ich podobizne, idú sa na sebe popučiť od smiechu. 

Medzi množstvom milých stretnuti sa vyníma návšteva jedinej internátnej školy v údoli, s večerným programom žiakov pre nás. Na záver dokonca spoločne tancujeme na najnovší nepálsky hit: „Resham firiri“. Tento song nás potom sprevádza celým našim nepálskym pobytom. 

 

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS
Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS
Highslide JS  Highslide JS Highslide JS  Highslide JS Highslide JS Highslide JS

So stúpajúcou výškou sa aj podmienky pre nás a naše putovanie postupne sťažujú. Príjemne počasie striedajú poobedné, večerné a nočné dažde a lejaky. Niektorí z nás si užili aj nočné boj s vodou, keď sa ukázalo ako šikovne si postavili stany. :-)   Subtropické pralesy postupne vystriedali borovicové lesy a tesne pod Talianskym táborom, stúpame po obrovskej kameno-ľadovej lavíne. Naše stany staviame na perfektne vybudovaných plošinách, priamo pod úchvatnou západnou stenou siedmej najvyšej hory sveta, pod Dhaulagirí. Po jednodňovom aklimatizačnom výlete nad týmto táborom,  postupujeme fascinjúcou dolinou postupne cez švajčiarsky, japonský až do súčasného základného tábora (4700 M ). Očakával som, že tu budú nejaké horolezecké expedicie, no na moje prekvapenie sme tu iba my a ešte jedna rakúska skupina, ktorá ma rovnaké trekové plány ako my a s ktorou sa priebežne stretávame. Počasie nám posledné dni celkom praje a tak sa neviem vynadívať na tú himalájsku nádheru. Už nejaký čas pociťujeme vplyv výšky, avšak u každého sa prejavuje inak, na  programe dňa sú bolesti hlavy, nechuť k jedlu, únava, nespavosť ....

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS
Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS
Highslide JS  Highslide JS Highslide JS Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS

Ďaľší deň nás čaká jeden z vrcholov treku, prechod cez sedlo French pass (5370m). Ráno vyrážame pred  ôsmou hodinou, postupne sa celá naša zostava roztiahne do dľžky. Každý z nás si ide svojim vlastným tempom. ale nakoniec sa všetci stretneme po dvanastej hodine v sedle. Je prekrásne počasie, aj keď trochu chladno a  fúka tu čerstvý vietor. Fotíme ako diví, robíme skupinové fotografie a kocháme sa prekrásnymi scenériami ľadovo-kamenných Himaláji a tibetským rázom oblasi Hidden Valley, kam aj ďalej smerujeme. Potujeme ešte čosi vyše hodiny, našťastie iba smerom dole a sme v tábore. Zapadajúce slnko vytvára na okolitých vrchoch užasné farebné odtiene. Dnes už máme za sebou jeden z vrcholov celého treku, zajtra nás čaká ďaľší.  

Stela, Ľubo a Dobky majú mešie zdravotné problémy, ale aj tak, spolu s celou skupinou nepálskych nosičov a kuchárov, musia prejsť cez sedlo Dhampus Pass. My ostatní, Danuri, Sancho, Janči, Milan, Alino a ja, máme pred sebou tú istú trasu, avšak okrem toho sa chceme pokúsiť vystúpiť na šestisícový Dhampus Peak.    

Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS Highslide JS Highslide JS

Naša skupina vstáva v noci čosi po tretej hodine. Skoré raňajky, pripravené Šerpom Nurim sú ako vždy pestré a skvelé. Po štvrtej hodine rannej sme, za svetla čeloviek, už na ceste. Po šiestej, za úžasne farebného východu slnka, odbočujeme z cesty do sedla a naše kroky smerujeme na Dhampus. Terén nie je technicky náročný a ani nebezpečný, tak každý si každý z nás ide svojim vlastný tempom. Skupina sa tak postupne skupina rozpadáva na jednotlivcov, kedy každý bojuje s výškou, s nie práve ideálnymi snehovými podmiekami, ale hlavne sám so sebou. Počasie je nádherne, aj ked mrazivé a miestami fúka “osviežujúci “ vietor. Nechce sa mi moc vyťahovať foťák, ale aj tak ho pomerne často predsa len vytiahnem a fotím prekrásne Himalájske scenérie. Stúpanie v snehu takmer po kolená ma stojí kopec síl, ale aj tak pred desiatou hodinou som na predvrchole vo výške 5850m. Za chvíľu je pri mne i Sancho. Sondujeme ďaľší terén, musíme zostúpiť cca 40 výškových metrov a potom už len smerom hore. Rozhodneme sa čakať na ostatných. Aj keď sa krčíme za hrebeň, fúka na nás silný a mrazivý vietor. Za 15 minút prichádza Danuri s Milanom, dosť hlboko pod nami je ešte Alino. Čakáme ešte skoro pol hodinu a aj Alino je pri nás. Hlási necitlivé nohy, Sancho mu zobúva plastové topánky a masíruje nohy. Rozmýšľame čo ďaľej, Milan a Alino chcú ísť dolu, Danurimu je to jedno a tak sa rozhodujeme my, Sancho a ja. Pri čakaní sme dosť premrzli, na vrchol je to cca 2 hodiny a navyše nás ešte čaká 4-5 hodín pochodu do nášho ďaľšieho tábora. Suma sumárum, ideme dole. Danuri pri zostupe vymyslí skraku, no ako časom zistím, nebolo to zrejme najlepšie riešenie. Boriť sa po kolená v ťažkom snehu, nie je veru žiadna poľahoda. No aj tak sme po čase konečne na trase, ktorou už medzitým išli aj naši kamaráti s nosičmi. Zdá sa mi, že cesta nemá koniec, ešteže je super počasie a môžeme sa kochať masívom Anapurny. V diaľke vidíme aj hory už všeobecne známeho kráľovstva Mustang. O pol šiestej som v tábore, ktorý pre nás postavili naši a nepálski kamaráti. Je to náš posledný deň v horách a nocľah v stanoch. Naši nosiči sa z toho veľmi tešia, ba dokonca niektorí, večer od radosti, aj pália drevené koše, v ktorých nosili náklad. Je to úžasné divadlo, že ešte aj teraz ľutujem, že som nestihol odfotiť tie blčiace koše nad ich hlavami. Nasledujúci deň nás čaká iba zostup do „civilizácie“ do svojrázneho mestečka Marpha, ležiaceho v údajne najhlbšom údolí sveta, pri rieke Kali Gandaki.

Highslide JS Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS Highslide JS  Highslide JS
Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS
Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS
Highslide JS   Highslide JS    Highslide JS  

Návrat do civilizácie oslávime potokom piva a návštevou budhistickáho chrámu. Ďaľší deň absolvujeme adrenalinovú cesta preplneným autobusom. Pokoju nám nepridávajú ani občasné vraky autobusov v rieke, hlboko pod nami. Našu cestu prerušujeme v kúpeľnom meste Tatopani, kde sa dosýta prehrejeme teplou prírodnou vodou. Nasledujúci deň adrenalín na ceste pokračuje a pred obedom sa okruh okolo Dhaulagirí uzatvára v  Beni. Odtiaľ po stopách pneumatík spred dvoch týždňov, späť autobusom do Pokary. Tu sa opať scivilizujeme, takmer všetci sa dávame oholiť u miestneho holiča a na nasledujúci deň sa presúvame, po prázdnych cestách, do Kathmandu. V Nepále je totiž generálny štrajk.

Voľné dni do odletu vypľňame návštevou Opičieho chrámu a najväčšej budhistickej stupy v Nepále. Odtiaľto nás Danuri berie k sebe na návštevu a zoznamuje nás so svojou rodinkou. Pochutnávame si na výborne pripravených nepálskych jedlách a nápojoch.

A čo uviest na záver? Bola to perfektná akcia, hoci sa nám nepodarilo splniť jeden cieľ, vystúpiť na Dhampus Peak. Výborná slovenská partia, skvelý nepálsko-šerpský team, obdivuhodní nepálski ľudia v horách a prekrásne Himaláje. Navyše nám prialo aj počasie. Už teraz sa neviem dočkať, kedy tam zavítam opäť.

                                      Dušan

     Viacej  fotografií z tejto akcie  je  tu