HorecSport Home Page                                                                  

 

                                                                                                                                                                                   

Kanchenjonga 2016 - North trek

 

Asi 30 rokov dozadu, listujúc v krásnej obrázkovej knihe, bola pre mňa Kančendžonga tajomná, absolútne nedostupná hora, o ktorej som snáď iba mohla snívať

No, nikdy nehovor nikdy :) …  sen sa stal skutočnosťou. Na cestu do jej blízkosti sme sa vydali 22.10.2017 v zložení Duško, Milan, Lubo a ja. Je to moja nepálska premiéra, na rozdiel od mojich parťákov, ktorí už minimálne raz, či dvakrát v Nepále boli. Teším sa prevelice, aj keď určité mindry z čisto mužskej skupiny mám. A to som si ešte neuvedomila, že pribudne šesť domácich chlapinov, na čele s Danurim.

Letíme z Bratislavy cez Dubaj do Káthmandu. Mesto je plné farieb, vôní a “organizovaného” chaosu. Hluk, katastrofálne dopravné zápchy. Zatváram oči pri každej možnej kolízii. Som si istá, že už sú v sebe, ale nie, kdeže, nikto ani brvou nepohne a  ešte sa na seba aj usmejú. Sú to majstri v manévrovaní. Množstvo žlto-oranžových kvetov, vyvalená kravička v strede cesty, svätí muži vždy pripravení dať požehnanie….nádhera :) Káthmandu sa mi páči. Najviac mi  rezonuje v hlave spomienka na  chrám Pašupatináth,... umývanie mŕtvych, zasa žlté axamietnice, spaľovanie, dym, prehrabavánie pahreby  ...a ja tam stojím s otvorenými ústami a neviem zrak odtrhnúť.

“Brouzdáme” po obchodoch, dokupujeme všetko potrebné na náš trek. Chalankovia mi vyhandlujú peknú páperku z 80 eur na 38.  V handlovaní s miestnymi obchodníkmi majú ohromnú pasiu. Z tejto nákupnej horúčky pochádza aj Lubova vtipná veta...Duško, Duško spýtaj sa ho ...how much…. :)

Večer pretancujeme na diskotéke a to netušíme, že čo nás  čaká v horách :).

Tak isto nočný rituál, ktorý si  vzal pod palec Milan. A to, koľko ľudí sa naraz odvezie na jednej drožke, sa nám už navždy bude spájať s týmto milo bláznivým mestom.

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS
Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS

Po pár dňoch v hlavnom meste odlietame s Danurim na minilietadielku bližšie k hore, do Bhadrapuru. Tam nás čaká autiak a vezie nás cestami necestami, hodne dlho, do Taplejungu, veľkej dediny so zaprášenými cestami. Toto je naše východzie miesto, tu sa začína náš dlhý trek. Zobúdzame sa do slnečného rána a to slniečko nás, k neuvereniu, neopustí ani na chvíľku a bude nás sprevádzať počas celej cesty. Zoznamujeme sa s nosičmi, každý máme svojho, sú to mladí junáci, ktorých odteraz začínam familiárne volať naši junci. Zábavné bolo ich sledovať, ako si losujú naše batožiny. Anonymne :) Najľahšiu batožinu mal Duško asi 17 kíl a Nuri, ktorý si ju vylosoval, skákal od radosti. Najťažší bágel cca 23 kíl mal Lubo, ako sme neskôr zistili, samé potrebné veci a ten vyfasoval najmenší, najvetchejší, mlčanlivý introvert Mingma.

Prvý trekový deň 26.10. 2016 Taplejung 1820 m-Miltung  (4 hod, 6,3 km).

Prechádzame nádhernou krajinou, vyslovene šťavnatá zelená džungľa, kardamonové, pšeničné a ryžové polia. Vraví sa, že ľudia z tejto oblasti sú šťastní a spokojní, lebo kardamon im zabezpečuje celkom slušné živobytie. Naše tempo je dosť vlažné, prvý deň berieme ako spoločenskú záležitosť, zastavujeme sa v každej druhej chajde a probujeme miestne špeciality. Stretávame milých ľudí, debatujeme a fotíme sa. Myslím, že tento deň to bol, keď nám pán horolezec Dušan zakopol a odvalil podošvu na úplne novej, značkovo sa tváriacej a ťažko vyhandlovanej vibramke z Káthmandu. Oblepil ju natvrdo leukoplastom, načo sa asi Danuri z estetického hľadiska pozerať nemohol a tak na druhý deň, na poľnej ceste, v obchode “smíšené zboží”, mu kúpil echt krikľavé tenisky značky Nike. Pučili sme sa od smiechu a Duško dostal prezývku Nová noha. V Miltungu sa ubytujeme v stanoch pod banánovníkmi, okúpať sa ideme do rieky Tamur a večeriame dhalbat  :) Mňam. Jaj a skoro by som zabudla na Milana, po polnoci nehybne stojaceho pred stanom. Keď mi bolo v noci treba a vyliezla som zo stanu, našla som Milana v čikungovej pozícii strom, ako nehybne pozerá do neba, isto v meditačnom rozpoložení. Ach jo, čo deň, to prekvápko, žiadna nuda s týmito chlapmi. A to ešte príde rozprava o pôrodoch a tom, či za účasti muža, či nie. To nás rozdelí na dva tábory a jedneho prezliekača kabátov. Menovať ho radšej nebudem :)

Highslide JS  Highslide JS Highslide JS  Highslide JS Highslide JS Highslide JS

 

Druhý deň 27.10.2016 Miltung - Chirwa 1300 m (5,5 hod, 14 km)

Zobúdzame sa, keď je ešte slnko za horami a všetky veci opraté v rieke Tamur sú riadne vlhké. Tá príroda ma úplne dostáva, nádherné stromy, veľa bambusov, úhľadné políčka a pomedzi to skromné príbytky nepálčanov. Cikády a hlučná rieka  spôsobujú, že si nepočujeme ani slova a tak väčšinou šlapeme mlčky. Prechádzame prvými mostami, jeden z nich je bambusový. Danuri nám kúpi mini banány, chutia výborne. Po ceste si s deťúrkami zahráme trochu futbal. Tu zas hviezdi Duško a oblbuje nás, aj nepálske deti kadejakými fintičkami z jeho minulej “hviezdnej“ kariéry :). Chirwa je dedinka zasadená v úzkej doline, kde slnko rýchlo zapadne a tak sa musíme, chceme či nechceme, zohrievať tongbou. Podvečer nás čaká prekvapenie, festivalový večer. Deťúrence nám predvedú parádny program na námestí. Zvláštne je, že chlapci tancujú na námestí v ponožkách palčákoch a devčice úplne bosé.  My sa k nim pridávame, veselíme sa do noci a zisťujeme, že   s našimi nosičmi žiadna nuda nebude. Možno nás aj vyhlásia za najtancujúcejšiu a najspevavejšiu expedíciu pod Kančou :D  V tento deň nás opúšťa  skoro na tri týždne mobilný signál a na túto skutočnosť si veľmi rýchlo a ľahko zvykám.

 

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

 

Tretí deň 28.10.2016 Chirwa 1300 m - Lelep 1755 m ( 4 hod, 10 km)

Ráno pri odchode z Chirwi stretávame chlapíka s košom na chrbáte a v tom koši má svinku, ktorá sa veľmi záhadne usmieva.Tak, akoby bola nadrogovaná, chúdiatko. My pochodujeme pozdľž rieky, cez mosty a stále tá zelená nádhera okolo nás :). Nechodíme spolu, každý ako komu sa chce, no väčšinou naši junci niekde zastavia a tam sa všetci stretávame. Jedna pauzička bola u peknej ženy, ktorá býva v strmine nad roklinou. Vraj má deti, ktoré neviem kde boli, lebo najbližšia škola sa nachádzala asi dva dni ďaleko. Pozorujeme ako perie, či mlátí prádlo s dákym drúkom, usmieva sa pri tom a nepálskou hatlaninou komunikuje s Danurim. Po chvíľke nás krásna žena hostí s tekutým nápojom, ktorý koluje z ruky do ruky a ja myslím na všetky možné herpesy a afty :). Danurimu sa tá žena asi páči, bo pobudne u nej podozrivo dlho a príde za nami neskôr s malou kvetinkou okolo krku :) Obedňajšiu prestávku máme na mieste, kde mali práve zabíjačku a porcujú mäso. Všetko to majú rozložené na bambusových rohožiach, nejakým zvláštnym pravidlom robia kôpky a tie potom nastrkujú na bambusové špagáty a vážia historickou ručnou váhou. Čumíme ako puci a fotíme a fotíme.

Naša cesta ide po úbočí, nad riekou a mám pocit, že čo vystúpame, tak aj zostúpame. No sme plní sil a vôbec nám to nevadí. Poobede prichádzame na čarovné miesto Lelep. Všade je veľa kvetín, pastva pre oči, jednoducho nádhera. Naši mladíci hrajú volejbal. Tu sa Duško tuším na mňa kapku urazí, lebo mám pindy na jeho hru. Zdá sa mi trošku tvrďas na to, že hrá s dámou a tak ho vymením za čikungového Milana :). Za zmienku stojí ešte vynaliezavosť nášho pána horolezca. Po mojich fňukaniach, že nemám súkromie na námestí, kde je hadica so studenou vodou, aby som vykonala očistu seba po celom dni, odpojil v poli závlahový systém na chvíľku mi vytvoril luxusnú sprchu v súkromí :). Myslím, že sledovanie inšpiratívneho boja o prežitie zanecháva v ňom zjavne pozitívne stopy :) ...Inak vôbec nechápem, ako sa tie domáce  ženy na tom námestíčku dokážu očisťovať…

 

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

 

Štvrtý deň 29.10.2016 Lelep 1755 m - Amiljosa 2430m  (4 hod,10 km)

Po mňamóznych raňajkách (čápaty, ginger tea alebo masala tea) vychádzame v ústrety veľkým horám. Po malej chvíľke stojíme a zaliezame jednej pani domácej do kuchyne. Tá nás, jasnačka že pohostí a my sledujeme ako čaruje, vyrába čang a v kuse niečo mieša. Lubo sa nezastavuje, ten ma svoj rytmus a nenechá si ho ničím narušiť. Priznávam, že mňa tieto spoločenské zastavenia dosť bavia.

Rieka Tamur, sa odpája a mieri kaňonom na sever a my teraz šľapeme pozdĺž rieky Ghunsa na severovýchod. Koryto rieky je zarezané do pomerne príkrych svahov. Jeden z mostov je neskutočne adrenalínový. Je to staručký most, plný dier a presjť cez neho nie je vôbec sranda. Časté zosuvy pôdy spôsobili, že krásny nový most, vedľa našho bambusového chúdiatka, je odtrhnutý a nefunkčný. V diaľke sa prvýkrát objaví Jannu (Džanu), 7711-metrový dominantný vrchol celej oblasti a my sa z neho veľmi tešíme. Na záver dňa dáme prudké hodinové stúpanie s prevýšením 400 metrov až ku Amiljose. Našťastie sa tentokrát len stúpa a neklesá. Ubytujeme sa u dedinského opilca, ktorý  chová veľa oviec. Večeriam chowmain s vajíčkom a zeleninou. Večer tančíme a popíjame nepálske dobroty. Myslím si, že domáci sa z nás radujú. Pod Kančou sa mi páči stále viac a viac :)

 

Highslide JS  Highslide JS Highslide JS Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS

 

Piaty deň  30.10.2016 Amiljosa 2430 m - Gyabla 2755 m (5 hod, 10 km)

Ráno vstávame dosť nevyspatí a niektorí aj rozčúlení, lebo domáci Dunčo štekal celú noc, ale ozaj echtovne :( . Mňa navyše začal bolieť zub. Nikomu nič nepoviem, mám v úmysle modliť sa a volať všetkých svätých.

Stúpame a klesáme džungľou a ešte raz a ešte raz… prechádzame cez mosty, míňame niekoľko vodopádov, prekonávame niekoľko zosuvov, ale slniečko stále svieti. Ešte stále mám oblečené kraťasy. Cestou míňame skupinu američanov a angličanov idúcich našim smerom. Nosičom to dnes moc neodsýpa...že by včerajší hýrivý podvečer?

Večeriame dhalbat a ja mám už opuchnuté celé podnebie au :(. V noci sa mi sníva, ako hlboko pod Kanču prilieta vrtuľník a odváža ma do Káthmandu, kde na mňa čaká zubár s kliešťami. Takto kruto má dopadnúť môj výlet snov?

  

Highslide JS Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS Highslide JS Highslide JS

 

Šiesty deň  31.10.2016 Gyabla 2755 m - Gunza 3425 m (4,30 hod 12 km)

Ráno ešte chvíľku štrikujeme pozvoľne pozdľž rieky a neskôr už len stúpame. Odkrýva sa nám nový obraz :) okrem nádherne jesenno sfarbených stromov a divokej rieky Gunza, vidíme konečne zasnežené sedemtisícovky. Fotiaky cvakajú odušu. Zastavujeme sa v dedinke Phale, do ktorej chodia zimovať domorodci z vyšších osád. Jej zvláštnosťou je, že je celá elektrifikovaná. Nachádza sa v nej malý kláštor a s domácimi mníchmi dávame zopár záberov. Prvýkrát vidím drevený domček, ktorý “zatepľujú” jačími hovienkami. V Phale nám prestrú na dvore deku, kde sa vyvalíme, pozorujeme hory a pojedáme skvelú polievku. Dobiehajú nás skupinky anglánov a amerikánov. Konštatujem, že oni majú ešte takých ozajstných nosičov, zvráskavených s veľkými košmi.

Ghunsa je centrum horskej oblasti a križovatka severnej a južnej časti treku. Je na rozhraní džungle a alpského terénu, a keďže sa sem musí vrátiť každý, kto ide severnú vetvu do Kanchanjanga BC, je vhodné tu nechať časť vecí.

Prichádzame tam po veľkom moste cez rieku a ubytovávame sa v prvom hotelíku s komunikatívnym domácim. Ten má krásnu manželku a rozkošné dieťatko. Tá jeho manželka je tak pekná, že všetci naši mládenci aj nemládenci (dokonca aj ja) si idú na nej oči nechať. Pán domáci nám ponúkne za poplatok teplú sprchu, no my ňou pohŕdneme a kúpeme sa v studenej rieke. Nechápajúci domáci nás z diaľky sleduje. Možno si myslel, že sme šli ku konkurencii. Poprechádzame sa po mestečku, je tu čarovne. Dokonca sa tu nachádza aj niekoľko dobre zásobených obchodíkov. Na večeru nám Nuri pripraví extrahot rezance. Idem sa zblázniť od pali- pali, no dúfam aspoň, ze mi to ten môj bolezub zaženie. Nakoniec nevydržím a podelím sa s mojími spolupútnikmi o boliestky. Lubo otvorí svoj 23 kilovy čarovný kufor a vytiahne z neho 3 pasty. Dá mi podrobný výklad. Nedávam tomu veľkú šancu, ale poslúchnem, dokonca si ústa vyplachujem prevarenou vodou.

Po večeri, v obývke pána domáceho, nám deti z miestnej školy nachystajú galavečer, pod vedením bláznivého pána učiteľa, ktorý ich sprevádzal celý čas na bubníku. My sa opäť nenecháme núkať a popíjajúc nepálske dobroty, krútime sa v rytme tanca. Kedže nám pud sebazáchovy slušne funguje, pred polnocou ideme spať, bo na ďalší deň vyšľapeme tesne nad 4000 mnm.

Zábava v obývke pána domáceho  nie a nie sa skončiť. Nedá sa nám spať, cez riedke a deravé drevené podlahy všetko počujeme. Naši junci s Danurim a s domácimi sa zabávajú. Zábava sa vyhrocuje natoľko, že máme obavy z toho, či náš trek bude vôbec pokračovať. Dokonca si myslíme, že sa všetci pobili a keby len to…

Highslide JS Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS Highslide JS  Highslide JS

 

Siedmy deň 1.11.2016 Gunza 3425m - Kambachen 4095m (10,3 km, 5 hod)

Zobúdzame sa nevyspatí. Je riadna zima, prvýkrát si obliekam dlhé nohavice, veľké topánky a dávam čapicu na hlavu. Vchádzame do obyvačko-spálne domácich a s napätím očakávame, aká atmosféra bude po bujarej noci. Naši nosiči sa pomaly trúsia, zjavne hodne unavení, ale následne si padajú do naručia a potľapkavajú sa po pleciach. Danuri, o ktorom sme si mysleli, ze určite sedí niekde v base, nám natešený ukazuje darček, ručne tkaný koberec, ktorý dostal večer od svojho veľmi dobrého priateľa. Mlčky sedíme, pojedáme raňajky a nechápeme. Na posteli oproti nám sa zobúdza bábätko. Na posteľ mu vyskočí krásny šedý kocúr (inych ako šedých tu pod Kančou nemajú) s ktorým sa potom hodnú chvíľku hrá.

Dnes vyrážame sami, lebo sa naši nosiči konsolidujú. Ešte ideme kus džungľou, ktorá neskôr prechádza do pásma ihličnatého lesa, ktorý sa podobá na náš podtatranský. Všetko hrá nádherne jesennými farbami. Uzimení sa tešíme na slniečko a ponáhľame sa mu v ústrety. Ideme popri rieke a začíname naberať výšku. Už žiadne výšvihy nahor a nadol ako v džungli. Zo stromov  bohato visia lišajníky, vyzerajú ako vlasy. Presvedčím Milana a Duška, aby si spravili príčesky. Smejeme sa do popuku a urobíme pár vydarených fotiek. Lubo si šlape svojim tempom, nezúčastňuje sa našich roztopašných aktivít :)

Traverzom cez masívny zosuv pôdy sa dostávame na miesto, kde sa nám odhalia sedemtisícové kopce v plnej kráse. Jáj nádhera :) Najmajestátnejšia z nich je Jannu (7711m). Chodník je uzučký, často zavalený štrkom a je naozaj prudký.

Na pahorku pred Khambachenom je symbolická brána do vysokohorskej časti Národného parku Kanchanjanga. Odtiaľto vyššie už všetko patrí štátu a napríklad stavbu ubytovní musí odsúhlasiť správa NP.

Ešte pred večerou si vybehneme ku stupe a kláštoru nad osadou. Nabratú výšku už celkom cítiť, neoplatí sa robiť prudké pohyby. Ponevierame sa po pasienkoch. Kláštor je zamknutý, ale cez medzeru v doskách sa dá vidieť dovnútra. Je tam čisto a upratané. Užívame si ticho a opustenosť miesta, proste všetko to, pre čo človek chodí do hôr. Nad hlavami nám trepocú farebné modlitebné vlajočky. Oblaky celkom rýchlo plávajúce po nebi nám odhaľujú  štíty v rôznych podobách. Úžasné divadlo. V diaľke na cestičke konečne vidíme približujúce sa postavy našich juncov, našťastie aj s našimi batožinami.

Po návrate ešte pozeráme do ohňa a sledujeme domácu pani, ako nám varí večeru.

Tak ako každú noc, spíme v skromných drevených a deravých domčekoch. Diery medzi doskami sú oblepené časopismi a plagátmi.

 

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

 

ôsmy deň 2.11.2016 aklimatizačný deň, Kambachen - BC Jannu 4095m

Dnes si môzeme pospať dlhšie, nepresúvame sa, ideme len vystúpať 400 m do BC pod Jannu. Zobúdzame sa do mrazivého rána. Teším sa, že môj bolezub je preč. Neviem čo viac zabralo, či modlitby, alebo Lubove pasty, za ktoré som mu veeľmi vďačná. Jeho zdravotná starostlivosť o nás všetkých bola neuveriteľná. Postupne vyťahoval zo svojej ťažkej batožiny poklady prvej pomoci, ktoré vždy zabrali.

 Raňajky nám prestierajú na deke na dvore, čo je moc príjemné, hlavne keď zasvieti slniečko. Pochutnávame si na čapatách s džemom, medom a cesnakovej polievke.

Na výlet dnes ide s nami spevavý Chiring, ostatní nosiči oddychujú. Prejdeme dreveným mostíkom cez bujarú rieku a začneme stúpať pozdĺž ľadovca Kumbakharka do základného tábora. Stúpa sa nám parádne, aj napriek pokročilej výške. Bo priam mám pocit, že do BC iba tak ľahko vybehneme, ako keby nič, kochajúc sa a fotiac krásu okolo. Po dvoch hodinách sme v základnom tábore Jannu, priamo pod jeho mohutnou stenou. Oddeľuje nás od nej len ľadovec. Jannu je naozaj krásny kopec v tvare orla.  Narobíme desiatky fotiek, z každého uhla pohľadu. Za ohybom údolia, vytŕčajú vrcholky Yalungu, osemapoltisícky na rovnakom vrcholovom hrebeni ako Kančendžonga, ktorá sa schováva za ním, a úplne vľavo špic Kanbachenu (7902 m). Veľký kameň uprostred tábora je obetné a slávnostné miesto. Raz ročne tu majú miestni bujaré oslavy, pália ohne a chľastajú. Pohovieme si tam na slniečku, pochrúmeme tyčinky a užívame si ticho. Cestou stretávame iba jedného muža, ktorý nesie konáre z kríkov.

Pred večerou znova vybiehame na kopec s kláštorom a večer sa pri tongbe, čangu a rakši zbratávame s našimi aj s cudzími nosičmi.

 

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

 

Deviaty deň 3.11.2016 Kambachen-Lhonak 4735m (9,1 km, 4 hod)

Zobúdzame sa do mrazivého rána. Nespalo sa mi najlepšie, pri mojej obľúbenej spacej polohe na bruchu, sa mi v tejto výške ťažko dýcha. Spočiatku kráčame v tieni vrcholu Merra (6334 m), ale po hodinke sa dostávame na slnko a začína pravá vysokohorská pohoda. Pozvoľné stúpania do morény, traverzy svahov, otváranie sa údolí... Ako prvé na východe vidíme údolie ľadovca Ramdang a biely vrchol Kanbachenu (7902 m), ktorý sme včera videli z opačnej strany zo základného tábora Jannu. Prechádzame popri vodopáde, okolo ktorého je krásne namrznutá vlhkosť. Tu mi pri preskakovaní z kameňa na kameň z môjho sofistikovaného outdoorového púzdra vypadáva fotiak, čľup, rovno pod ľad a pomaličky postupuje s prúdom. Zachráni mi ho Danuri. Fotoaparát je našťastie vodovzdorný, kúpanie prežil bez újmy.  Mám pocit, že sa mi šľape dobre, tak ako včera pod Jannu, v podstate ideme do porovnateľnej výšky. Len sa mi zdá, že sa ostatní dáko naháňajú, že majú príliš rezký krok. Chcem zrýchlit aj ja, no nejde to ...nechápem, čo to je? Nohy ťažké, zrýchlený dych a smädná som ako ťava. Všetci sa pri mne zastavujú, chcú ma ratovať. Danuri mi chce zobrať ruksak a mňa to všetko šialene rozčuľuje. Stránim sa spoločnosti a šľapkám si dnes pekne sama v tichu.

Pri ústí údolia vchádzame na rozľahlé zvlnené pasienky na moréne ľadovca Kanchanjanga. Sú tu zvyšky pastierskych domov a čo je hlavné, v plnej kráse sa ukazuje celé údolie za Lhonakom - plochý hrebeň s výrazným vrcholom Tangkonama (6215 m) a ukrčeným Drohmo Ri na konci. Veľmi zaujímavá je osamotená skala pri úpätí hrebeňa, ktorá vyzerá ako semafor pred údolím. Na pravej strane vykukuje ostrý hrebeň Gimmigely (6415 m). Z pasienkov ešte traverzom vybehneme na ďalšiu morénu, prejdeme mostík a už sa naľavo objavuje veľká pláň vyschnutého jazera. Na jeho brehu v diaľke vidíme cieľ dnešnej etapy - osadu Lhonak, po nepálsky Čierna skala.

V Lhonaku ideme na predvečernú prechádzku, prvýkrat (a aj posledný) vyťahujem tučnú páperku, je mi zima, mám triašku, dnešný deň mi dal celkom zabrať. Po zotmení sedíme opäť v kuchyni, popíjame rakši a sledujeme domácu pani, ako nám pripravuje chow mein rezance. O naše pohodlie sa stará aj mladý muž s peknými očami, prikladá jačie hovienka do piecky, okolo ktorej sa tlačíme. Dáme sa s ním do reči, vraví, že študuje budhizmus a filozofiu v Káthmandu a teraz je na prázdninách u rodičov. Od vykúrenej piecky sa zdvíha Lubo, že sa potrebuje ísť vyprázdniť. Presviedčame ho, nech nejde do toho mrazu, ale nech hneď rovno prikúri :). Pri večeri s nami sedia dvaja francúzi, žena a muž, ktorí sa práve vratili z BC. Boli na otočku. Francúzka neskutočne kašle, podobný kašel začínam mať aj ja.  Prvý krát posielam domov satelitom správu, že haló rodina, som ok a je mi veľmi dobre :)

 

Highslide JS  Highslide JS Highslide JS Highslide JS   Highslide JS Highslide JS

 

Desiaty deň 4.11.2016 Lhonak 4735m- Kančendžonga BC 5120m (7,5km, 4 hod)

  Dnes zažijeme prvý vrchol našeho treku. Po skromných raňajkách v mrazivom ráne prechádzame cez široké rozsiahle pláne v údolí, obklopenom takmer kolmými hrebeňmi a  čakáme kedy sa nám objaví Kančendžonga. Vidno ju až takmer zo základného tábora. Základný tábor je hrubá kamenná stavba čarovne obklopená terasami na stany. V mäkkom štrkovom svahu je hlboký zárez od vody, ktorý sa pri tábore vejárovito rozširuje. Je plný vody, teraz zamrznutej.

Konečne vidíme Kančendžongu (8586 m). Jej ostrý špic je dosť nevýrazný vedľa dominantnejšieho oblého Yalungu (8505 m). Vyťahujem kameň zvaný petrogram, od Petra Rollera, ktorý som celý čas vliekla v ruksaku a kladiem ho na pamätník horolezcov v základnom tábore. Okrem nás postupne dochádzajú aj skupiny američanov a angličanov, ktoré sme stretávali počas treku. Fotíme sa, vyžívame sa v pohľadoch na vysoké štíty. Lubo s Milanom sa rozhodnú zísť do Lhonaku, ja a Dušan zostávame prespať v BC. Po štvrtej zaliezam do stanu, že oddýchnuť si a už z neho nevyleziem, až ráno :) Bol tak úžasne vyhriaty od slnka, že po veľmi dlhej dobe som zažila pocit maximálneho luxusu :). Zatiaľ čo sa ja vyvaľujem v stane, Duško vybieha kus cesty na Drohmo Ri 5936m. Škoda, že nemáme toľko času, aby sme tu mohli zostať ešte deň a v pohode na neho vyliezť. Začiatok treku sme mali prílíš  spoločensko-pomalý a to sa nám teraz vypomsťuje. Na večeru, ktorú nám donesú do stanu si objednáme rezance, ktoré ale chutia ako slama a nezjeme ani polovicu porcie. Keď slniečko zapadne, prudko sa ochladí, nahadzujem na seba čo sa dá, dávam do spacáku flašu s horúcou vodou a idem si užívať moju prvú noc nad 5000m.

 

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS  Highslide JS Highslide JS

 

Jedenásty deň 5.11.2016 Kančendžonga BC 5120m - Kambachen 4095m (16,2 km, 6 hod)

Zobúdzame sa v základnom tábore, v stane máme -2 . Spalo sa celkom fajne, akurát nemáme chuť vôbec jesť. Natlačíme do seba zopár sušienok, zapijeme čajom. Poprechádzame sa ešte, poobdivujeme tú krásu zase v rannom svetle a poberáme sa na zostup. Je nádherne, zostup si užívame, kocháme sa a fotíme. Zastavujeme sa v Lhonaku, krátky oddych, polievka a ide sa ďalej. Po šiestich hodinách dorazíme do Kambačenu a sme prekvapení, že nás nečakajú Ľubo s Milanom. Bolo im dlho a zišli dolu až do Gunzy, pravdepodobne za vidinou teplej sprchy. V Kambačene tentokrát bývame v kamennom domčeku, je v ňom veľmi útulne. Domček obhospodarujú dvaja mladí súrodenci, uvaria nám skvelú večeru, povestné hranolky, ktoré sa niekoľko krát varia a opekajú, k tomu kus mäsa a zeleninu. Po našom pôste v BC je to vážny pošmak :). V kuchyni je kopec ľudí, hlavne nosičov a vodcov z expedícií, ktoré sa tu postretali. Domáci vie dobre anglicky a je veľmi zdielny.

Dozvedáme sa, že vraj nepálci v horách vo všeobecnosti neplatia dane ani nič podobné, pokiaľ  si dokážu sami postaviť dom a dopestovať jedlo, o vládu ani nezakopnú. Majú vodu, políčka s ryžou či zemiakmi, jaky alebo kravy.

Vo vysokohorskej oblasti, čo je tu oblasť od Khambachenu vyššie, platia trochu iné podmienky. Po prvé, ako majitelia turistickej ubytovne platia správe národného parku poplatok 15 000 rupií ročne. A keď chcú postaviť ďalšiu, tak môžu, ale potrebujú od správy povolenie, čo je obyčajne len formalita. A to je všetko, čo sa týka kontaktu so štátom. Nepotrebujú žiadne projekty, elektrikárske, stavebné ani žiadne iné, nikto nič nepríde kolaudovať ani daniť... Môžu žiť.

Možno preto je tak veľa Nepálcov šťastných. Nie je tu vidno hlad ani nešťastných ľudí, len skromné podmienky, ktoré si my, ľudia z „civilizácie“, mýlime s chudobou a nešťastím. Pravda, tento „ľahký život“ sa týka iba Nepálcov v horách a nie je také jednoduché sa do týchto miestnych komunít dostať. Život Nepálcov v mestách sa už podobá na to, čo poznáme od nás. Treba platiť úplne za všetko.

 

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

 

Dvanásty deň 6.11.2016 Kambačen 4095m - Gunza 3425 m (10,3 km, 3,5 hod) 

Ráno je opať krásne, raňajky máme prestreté na dvore na slniečku. Masala tea, omeleta a čapaty s lekvárom. Okolo prechádza stádo yakov s naloženým tovarom. Zanechávaju po sebe voňavé kopčeky tesne blízko našeho pikniku. Lúčime sa s milými súrodencami, ten večer u nich bol fajn spoločenský. Cesta do Gunzy je príjemná, s ubúdajúcimi metrami sa šlape omnoho rezkejšie. V mestečku nás vítajú naši očistení, oholení a vyvoňaní chlapi. Ohŕňajú nad nami nosom, tak si idem rýchlo umyť hlavu, pod ľadovú tečúcu vodu z hadice, aby sa mi stihla troška na slnku presušiť. Chvíľku mám pocit, že mi od tej vody myslenie úplne primrzlo. Duško sa nechá inšpirovať nahladko oholenými chalankami, akurát sa mu trasie ruka, či čo, tak sa doreže ako malý Jardo. Dnes mám meniny, objednávame khukri rum, tak obľúbený nápoj na tomto treku a poponúkame všetkým naokolo. Junoos! Navzájom si porozprávame zážitky z posledných dní. Danuri ukazuje Duškovi pekný štít v žiare zapadajúceho slnka, ktorý že vraj nemá meno a keď sa chlapci posnažia na neho vyliezť, bude sa volať Horecsport :). Naši nosiči sa spolu s domácimi vrtia okolo ohňa a chystajú nám večeru. Prichádza veľa ľudí, je nás plná obývačka. Dostávame šáliky, zopneme ruky a pekne sa poďakujeme. Na meniny dostanem kokosovú tortu, ktorú upiekol Nuri. Veľmi ma to poteší. Moje sviatky tohto roku slávim exkluzívne, narodeniny v lete na chate Margherita (Monte Rosa, 4554 mnm) a teraz meniny v Nepále, tesne pod 4000 metrov :) . Tortičku krájam na ultra tenké pásiky, lebo je nás v tej obývačke ozaj veľa.

 

Highslide JS  Highslide JS Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS Highslide JS

 

 

Renata

 

Pokračovanie na Južný trek