HorecSport Home Page                                                                  

 

                                                                                                                                                                                   

Kanchenjonga 2016 - South trek

 

Trinásty deň 7.11.2016 Gunza 3425 m - Sellele 4205 m (5,8 km, 4 hod)

Budíme sa do riadnej zimy. Poraňajkujeme výbornú omeletu s teplučkým čajom. Dnes nás čaká 1000 výškových metrov. Stúpame dosť prudko, no džungla je prekrásna. Asi po 350 výškových metroch zisťujeme, že ideme zle. Zostup naspať dolu demoralizuje hlavne Milana, ktorý sa po včerajšej oslave vôbec necíti dobre. Po dvoch hodinách stúpania máme krásne výhľady na časť nášho severného treku. Znova naberáme výšku a cca po 4 hodinách prichádzame na pekné miestečko Sellele.

Je to malá kotlinka s priemerom asi 100 metrov v morénovej terase, s potokom kľučkujúcim po dne. Je pokrytá mäkou piesočnatou zeminou, pozostatkom ľadovcového jazierka. Sú odtiaľto nádherné výhľady nadol do doliny (za ktorou sa týči osemtisícovka Makalu) a aj smerom nahor k priesmykom, ktorými pôjdeme zajtra. A z pahorkov vysoko nad táborom je krásne vidno Jannu.

Vyhrievame sa na slniečku. To zapadá tesne po štvrtej hodine, nastáva zima, zaliezame do kuchyne a tam sa stretávame s dvojicou čechov. Ja sa teším, že mám ženskú spoločnosť a môžem sa dostatočne vykvákať. Spíme  vo vetchej drevenej chatrči do ktorej desne fúka, moc sa nevyspím, čo zníži kredit tohto čarovného miesta.

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

 

Štrnásty deň 8.11.2016 Sellele 4205 m - Tseram 3930m (8,7 km, 7 hod)

 Ráno sa nevyspatá a s roztrasenými rukami snažím v kuchyni nasadiť si šošovky. S údivom na mňa hľadí kopec očí, čo ma značne znervózňuje a neviem si ich trafiť tam, kam patria :). Chystá sa byť pekný deň. Zo začiatku stúpame plytkým širokým údolím plných skál. Hlboko pod nohami nám zurčí podzemný potok. Chodník sa stáča doprava do prudšieho stúpania do sedla Mirgin La (4630 m). Dnes nás čakajú ešte ďalšie dve sedlá, prvé je zhruba v rovnakej výške, druhé o sto metrov vyššie. Dlhým zvlneným traverzom sa blížime do druhého dnešného sedla, Minbo La. Taká únavná pasáž, chodí sa hore-dolu, pritom sa stále držíme v zhruba rovnakej výške. Po prebdenej veternej noci sa mi nešlape najlepšie. Kupodivu Milan je už po včerajšku, keď skoro zomrel, plný síl. Do cesty sa nám priplieta pekná skala v tvare mačky alebo sfingy. Z druhého do tretieho sedla Sinelapche Bhanjyang (4730 m) je cesta kratšia a zaujímavejšia, ako predchádzajúci úsek, trvá tak hodinku a celkom prudko stúpa. Výhľady za ním, sú parádne. Je vidno ľadovec Yalung, biely hrebeň sedemtisíciek Kabru, pyramídový vrchol Rathong (6682 m), a aj samotný vrchol Yalungu (8505 m) a dokonca aj Kančendžongu. Za sedlom chodník prudko klesá, čaká nás 800 metrov zostupu. Táto spojnica severnej a južnej časti z Ghunsy do Tseramu, je ozdoba celého treku. Je to jeho najpestrejšia časť. Sú tu prudké výstupy a zostupy, úžasné výhľady či už na vzdialené panorámy Makalu a Kančendžongy, alebo na majestátny Jannu. Zároveň človek vidí vysokohorské ľadovce z takmer vtáčej perspektívy a výhľady na sedlá do okolitých oblastí (Nango La). V Tserame je prvý Ľubo, objednáva teplý čajík a polievku. Stretávame sa opäť s ostatnými skupinami trekerov, je nás plná jedáleň. Debatujeme o tom, ako je fajn, že sme zvolili prejsť najskôr severnú časť s prechodom na juh, lebo toto, čo sme dnes naklesali, ísť hore, by bola čistá morda.

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS

 

Pätnásty deň 9.11.2016 Tseram 3930m -  Ramche 4530m (6,5 km, 3,5 hod)

 

Ráno sa zobúdzam s myšlienkou, že ešte dva dni stúpania do výšin a potom už len dolu, dolu, až do civilizácie. Stúpame rozprávkovým lesíkom. Úplne je obrastený machom... Je v ňom také šero, že sa tá paráda nedá poriadne odfotiť. Toto stúpanie je celkom výživné, no šľape sa mi dobre a užívam si to. Vchádzame do širokého žľabu medzi morénou ľadovca Yalung a masívom vrcholov na západe. Žľab sa tiahne až po Oktang. Pred nami sa vynára Talung (7349 m) a hrebeň so sedemtisícovými vrcholmi Kabru I - IV.  Po 3,5 hodinách prichádzame do Ramche, je to taká plošinka, zaliata slnkom. Rozmýšľame, či vybehnúť dnes ešte na Oktang. No slniečko zostáva svietiť omnoho dlhšie ako sme zvyknutí a my si to patrične užívame. Vytiahneme karimatky a lebedíme. Keď študujeme pohľadom hory, s veľkým rachotom v diaľke prefičí lavína.

V Ramche je jedna budova, kde sa varí a dá sa tam aj posedieť. Kuchyňu obhospodaruje sympatický nepálec v červenej ušmudlanej mikine. Náš nosičský introvert Mingma mu pomáha s večerou a to ich pobehovanie okolo ohňa vyznieva niekedy ako šamanský tanec :). Mingma je mládenec z Taplejungu. Myslím, že sa s ostatnými chalanmi pred trekom nepoznal. Oni pôsobia ako ucelený veselý tím a chvíľku mu trvalo, než ho začali akceptovať. Je najvetchejší, najmenší, no neuveriteľne silný. Má 25 rokov, dvoch synov a ten najstarší ma 9 rokov. Som z toho vedľa, lebo svojim vystupovaním mi príde ako 16ročný hanblivý panic. Nosí Ľubov bagel, ten, čo bol na začiatku najťažší zo všetkých. Môj náklad vlečie Pasang, statný  a pospevujúci si junák, ktorý sa stále doťahuje s Danurim. Každú chvíľku majú dáke chlapské pasovačky. Niekedy mi prídu až tak na hrane. Má dvadsať rokov, trošku mi pripomína môjho Sama :).

Bývame v kamennom domčeku, ktorého interiér sú ošarpané steny a postele. Večer fotíme oblohu plnú hviezd. Sú až neskutočne blízko. Po večeri vyzveme Pasanga a  mladého Nuriho, aby nam zaspievali. Snažím sa to zachytiť, s vidinou použitia ako podmaz k videjku o Nepále. Mládenci vyzvú aj nás, nech im zaspievame niečo slovenskô, no moji parťáci nie sú na spev naladení, čo mi je ľúto, lebo napríklad o Dušanovi ide chýr parádneho speváka. Nechcem nepálskych chlapcov sklamať, tak im zasólujem dievčatko oravskô. Uvedomím si, že tie naše pesničky sú sakra krátke na rozdiel od ich národných odrhovačiek. Resam firiri, že vraj pesnička o treku a láske k horám a mi dodnes zvučí v uchu :)

 

Highslide JS  Highslide JS Highslide JS  Highslide JS Highslide JS Highslide JS

 

Šestnásty deň 10.11.2016 Ramche 4530m - Octang 4798 m - Tseram 3930m (14,7 km, 5,30 hod)

 Zobúdzame sa do slnečnej krajiny, čuduj sa svete, už od siedmej hodiny rannej. Je to balzam na telo aj na dušu. Raňajky máme skromné, sušienky s čajom.

Cesta k obetnému miestu Oktang je dobre značená kolíkmi, stále neopúšťame žľab pozdĺž morény. Stúpanie je príjemne pozvoľné, za ohybom ľadovca v diaľke vykuknú vrcholy Yalungu a Kančendžongy. Vystúpame na morénu priamo v Oktangu. Samotný ľadovec je však hlboko pod nami. Na ozdobenom obetnom mieste, kde sa zastavujú všetky výpravy na okolité kopce a špeciálne na Yalung, sú zavesené zvonce, ktorými sa privolávajú „duchovia miesta“. Tak na ne zvoníme a pokračujeme ďalej dovnútra veľkého kuloáru. Cesta do južného BC Kančendžonga je “zarúbaná”, cez obrovský zosuv kameňov sa nedá prejsť. Chvíľočku posedíme na tomto mieste, pofotíme. To ticho v objatí štítov je neuveriteľné. Keď sa vraciame naspäť, na Octangu si mladý Nuri robí diskotéku. Nuri je Danuriho švagor, má niečo cez dvadsať a krásne tancuje. Nosí Milanov náklad. Je tu hore s nami ešte Tchiring, Danuriho pomocník. Nazývame ho pleják z Káthmandú. Má krásny úsmev a parádne spieva.  V Ramche si oddýchneme, dávame polievku a podvečer zbiehame do Tseramu. Zvláštny pocit, aj ked ten náš trek trvá dlho, máli sa mi a chcela by som ešte. Veď zdá sa, že som už aj celkom aklimatizovaná. V Tserame je dosť veľa ľudí. Výpravy, ktoré idú našim smerom, ale aj tie čo idú opačne. Po dhalbatovej večeri, naši mládenci ešte strhnú všetkých do spevu a tanca. Natáča si ich aj pán domáci, čiže súdim, že takéto predstavenia tu nemávajú až tak často.

 

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

 

Sedemnásty deň 11.11.2016 Tseram 3930m - Tortong (9,5 km, 3,30 hod)

 Dnes kráčame krásnou krajinou, ktorá si pýta všetko fotiť. Ideme pomaly, obzeráme sa dozadu na vysoké hory. Zostupujeme džungľou popri rieke až do Anda Phedi, usadlosti na okraji lesa vysoko nad riekou. Tam si chvíľočku oddýchneme, kupujeme si kolu, na zmenu chute. Podvečer plíživým krokom prichádzame do Torongtongu. Sú to tri ubytovne a dve terasy pre stany uprostred strmej stráne v džungli. Naši nosiči rozbaľujú stolovú hru, ktorá je snáď v každej osade a hrajú pokiaľ sa nezotmie.

  

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

 

Osemnásty deň 12.11.2016 Torongtong 3090- Yamphudin 2190 (10,7 km, 7 hod)

Hneď na začiatok dnešného pochodu chodník prudko klesá až k mostu cez rieku. Potom nasleduje výživné 600-metrové stúpanie džungľou až k sedlu. Tesne pred vrcholom sa za nami na rozlúčku objaví Jannu. Džungľa je pekná, divoká a obrastená machom. Kráča sa výborne, svieti slniečko a vlhký vzduch pomáha pri každom kroku, príde mi to ako také palivo pre telo. V sedle Lasiya Bhanjyang si dáme mňamozný dhalbat. Vtipná obedná vsuvka nastane, keď Mingma pomáhajúc domácej vhodí do vriacej vody instantnu polievku aj s igelitom :)....človek nikdy nevie čo bude jesť :D  Za sedlom začína zostup. Výživných 1400 metrov od sedla až k mostíku cez rieku. Bez jedinej roviny, stále nadol. Kolená dostávajú zabrať, všade navôkol samý bambus. Prichádzame do Yamphudinu, peknej dediny vo svahu vysoko nad riekou. Ubytujeme sa v srdiečkovej chalúpke. Podvečer sa prechádzame po dedinke, ktorá ma strmé zrázy plné úrodných políčok. Už len prejsť z jednej strany políčka dolu, na druhú stranu hore je fyzicky náročné a nieto tam ešte pracovať. Dedinka je krásná, čistá a útulná. Zastavíme sa pred jedným domčekom, domáca pani nás posadí na priedomie a ponúkne tongbou. Sŕkajúc tento náš obľubený napoj konštatujeme, že toto je to miesto, kde by sme aj žiť dokázali  :) Domáci majú malého šikovného chlapca, ktorý sa nám prihovára po anglicky. Lubo sa s ním hrá na prekáračky, naháňajú sa, straší ho a nakoniec mu zavesí bicykel na balkón. Ráno trochu prispejeme na jeho štúdiá, ktoré sú vraj finančne veľmi náročné.

 

Highslide JS  Highslide JS Highslide JS Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS

 

Devatnásty deň 13.11.2016 Yamphudin 2190m - Khebang (11 km, 6 hod)

 

Opúšťame Yampudin, krásnu dedinku, raj na zemi :). Na úvod máme tradičný 400-metrový zostup dolu k rieke, kde nám kontrolujú permity. Na druhom brehu rieky opäť stúpame 600 metrov do sedla Ghatichhine Bhanjyang.  Všade džungla, slnko, vlhko. Na obed sa zastavíme v jedinom domčeku naširoko naďaleko. Bývajú v ňom mladí manželia a šesť detí.  Pani domáca nám varí polievku. Varí ju vo veľkom hrnci, v ktorom bolo predtým namočené prádlo. Nám to vobec nevadí, polievka chutí náramne. Fascinujú ma úle z odrezanej guľatiny pod strechami domov. Tie včely určite nepoznajú prehnanú starostlivosť, ako naše chúdence. žiadne chémie, zasahovanie do úlov a znásilňovačky. Pochybujem či poznajú vôbec prikrmovanie :) Stúpame do ďalšieho sedla na protiľahlom kopci.  Naši nosiči sú zmordovaní, podľa mňa sa veľmi tešia na koniec treku. Konverzácia v slovenčine s Pasangom v jednom stúpaní do kopca ...dobre? dobre dobre...hore dole hore dole ….kúr...a :D Za sedlom sa ráz usadlostí prudko mení. Riedko osídlenú čistú krajinu s usmievavými budhistickými obyvateľmi vystrieda klasická hinduistická oblasť plná pachov a kráv. Aj ženy majú strhanejšie tváre a sú viditeľne prepracovanejšie. Prvá dedina za sedlom, Khebang, je ešte celkom čistá, ozdobená kvetinami, dokonca tam majú urobený hadicový rozvod vody.  Ostré hrebene kopcov miestnym nebránia, aby časť porastu nevyklčovali a neurobili si terasovité políčka. Prevýšenie od domu k spodnému okraju pozemku je aj 100 metrov. Keď to má človek urobiť desať-pätnásťkráť denne pri žatve, je to celkom slušný športový výkon. Ubytujeme sa pri ihrisku. Niekoľko nepálskych chalaňov hrá futbal v kúdeloch prachu. Zo dvaja majú kopačky, niektorí to zvládajú na boso.

Chcem sa osprchovať, alebo aspoň poumývať, nájdem hadicu s vodou, obzriem sa doprava, doľava, nádejám sa, že to dám v súkromí, no omyl, zhora na mňa pozerá niekoľko okálov, ktoré sa usmievajú a vôbec sa nechystajú odísť. Preboha ženy nepálske ako, kedy a kde sa sprchujete??? Večer sedíme obligátne v kuchynke, čakáme na večeru, popíjame, tancujeme, spievame. Domáci si to všetko natáča na mobil.

 

Highslide JS Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS Highslide JS Highslide JS

 

Dvadsiaty deň 14.11.2016 Khebang - Tellock

Náš posledný deň treku...čudný pocit. Ráno odchádzame z Khebangu od milej rodiny a po ceste snívame, čo si objednáme na večeru po príchode do Káthmandú. Dnešná cesta je traverz po strmých úbočiach, výhľady na ryžové políčka sú prenádherné. Obrovské červené vianočné ruže zvestujú blížiace sa Vianoce. Stretávame veľa detí, ktoré idú do školy. Rozdávame cukríky. Mnohé z nich si pýtajú uvedomelo perá. Je mi ľúto, že som si dáke nenabalila. Hneď na začiatku dedinky Tellok si kupujeme malinké banány, ktoré chutia náramne dobre. Je to pre nás prvé ovocie po dlhom čase. Znova nám kontrolujú permity. V diaľke začujeme džíp. Taký zvuk sme nepočuli rovných dvadsať dní. Ubytujeme sa u Didi. Je to mlado vyzerajúca roztopašná dievčina, ktorá ma manžela v obleku a dve malé ušmudlané a sopľavé detičky. Dida si práve farbí vlasy a chystá si lavórik s vodou na umytie hlavy. Lubo to pochopí  po svojom a v lavóriku si poumýva svoje ubolené nohy. Dnes sme s našimi nosičmi posledný krát, chystáme sa ich obdarovať. Ja by som najradšej každému niečo darovala, no mojim parťákom sa to nepáči, že vraj sa mám starať iba o toho svojho. Potajomky predsa len každému niečo podarujem. Pozerám sa do mojej batožiny, preberám a rozmýšľam, čo mi nebude chýbať. Zajo merino čierne tričko, ani raz som ho nemala na sebe, čiernu nosím minimálne. Okolo ide Nuri starší, milý chlapec, kuchár, Dušanov nosič. Zajo tričku sa poteší a mňa poteší ešte viac, keď ho v ňom stretnem neskôr v Káthmandu. Mingma dostane paličky, Nuri mladší eleven orindž čiapku a Pasang baffku so slovenskou čipkou. Večeriame, ako inak dhalbat s kuracím mäsom bez príboru, pekne paprčkami ….páči sa mi to tak. Mám dve nové kamošky, kreslia mi do zápisníčka a pojedajú moje mäso z večere. Je obrovský spln mesiaca, noc splnených prianí :). Nosiči odchádzaju skoro ráno džípom a autobusom do Káthmandu a my trošku neskôr, džípom do Illamu.

 

Highslide JS Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS Highslide JS  Highslide JS

 

Zhrnutie treku

 Trek bol naozaj skvelý. Volá sa síce okolo Kančendžongy, ale mal by sa volať Jannu zo všetkých strán. Jannu je najvýraznejší a najcharakteristickejší vrchol celej oblasti, pripomínajúci muža sediaceho na tróne, vidno ho zblízka, zďaleka, spredu, zozadu, zospodu, zo severu, zo západu... Kančendžonga, aj keď je to tu najvyšší vrch, je len taký prikrčený špic pri Yalungu. Istý slovenský cestovateľ vyhlásil, že trek ku Kančendžonge je naozaj to najkrajšie, čo sa dá v Nepále zažiť. Napriek tomu, že nemá žiadne výrazné naj.

Treková štatistika má štandardné hodnoty. Niečo vyše 200 kilometrov, niečo vyše 15 000 metrov kumulatívneho prevýšenia, niečo vyše 100 hodín chôdze.

 

Cesta do Illamu 15.11.2016

 

Cesta do Illamu je prudko hrboľatá. Dva krát stojíme dlhšie, lebo bager odhŕňa napadanú zeminu na ceste a nákladné autá sa nevedia na rozrýpanej ceste pohnúť ďalej… Nebyť Luba, ktorý bez znalosti jazyka, ale s jasnou gestikuláciou a so slovenskými pokrikmi dáva pokyny všetkým nepálskym pracovníkom, stojíme tam možno dodnes. Vezie nás mladík, ktorý na rovnej ceste, kde žiadne auto nejde okolo, spomaľuje a trúbi odušu. To sa nám zdá  podozrivé a spoločným dedukovaním dojdeme k záveru, že zaspáva :).

 Cestou si kupujeme čokoládky z yačieho mlieka, ktoré majú minimálnu trvanlivost a mňa to na nich ohromne baví. Kde už len kúpime u nás čokoládu v trvanlivosti jeden mesiac?

Milanovi je nevoľno. Po mojich zuboch je to druhá zdravotná záležitosť, ktorá nás na tomto dlhom treku postretla. Lubo vyťahuje svoju lekárničku prvej pomoci a dáva všetko do poriadku. Neskoro poobede prichádzame do Illamu. Ťažká civilizácia, hluk….fúha ...mám dosť. Stúpame po schodoch v hotelíku a na každom medziposchodí majú zrkadlo. Najprv rýchlo odtiahnem zrak, v očakávaní preľaku …. ved som sa už nevidela hodnú chvílku. No nakoniec skonštatujem, že nie je to až tak zlé a že panenské čisté prostredie nepálskych hôr je na krásu celkom blahodárne :D

Illam je čajovníková oblasť. Ideme pozrieť do polí, kde práve prebieha neskorý zber čaju. Miestne ženy tam veľkými krabicovými nožnicami strihajú sýtozelené čerstvé lístky čajovníkov a hádžu ich za hlavu do koša. Pri strihaní nožnicami sa medzi nové lístky dostane aj veľa starších, preto je čaj z takéhoto zberu kvalitatívne horší.

O niekoľko políčok ďalej sa však lístky zberajú ručne, lístok po lístku. Je to najvyššia trieda čaj, zbierajú sa len lístky dostatočne vyvinuté a na správnom mieste čajového kríku.

 

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

 

Bhadrapur - Káthmandu 16. 11. 2016

 

Ráno odchádzame taxíkom na letisko do Bradhapuru a malým lietadlom sa presúvame do Káthmandu. Je krásne počasie, Himaláje ako na dlani, lúčime sa s nimi.

V Káthmandú beháme po meste, nasávame atmosféru, dokupujeme darčeky. Sme pozvaní Danurimu na neskorý obed. Dhalbat varí náš Nuri (ktorý ma na sebe moje merínové zajo tričko) a je vynikajúci.

Na druhý deň odlietame do Dubaja, tam prečkáme noc pospávajúc po zemi a poobede nás už víta rodná hruď.

 

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

 

Ďakujem všetkým zúčastneným, za krásne prežitý mesiac. Nepál a jeho hory sa ma veľmi dotkli. Pevne verím, že čoskoro sa tam vrátim :)

 

Renata