Horecsport
Rumunsko - Retezat     >> (  next  )

Apríl  2006 

  Zostava :  Lenka, Denisa, Dušan, Ivan & Sancho company

 

 Pôvodne sme chceli počas tohtoročných Veľkonočných sviatkov spaviť s Duškom prechod Hochschwabu na lyžiach vo dvojke, ale viacero objektívnych dôvodov nás postupne od tejto myšlienky odrádzalo. Štyri dni voľna pred nami a my stále nemáme konkrétny plán. Ako si takto sedíme a mudrujeme pri Lige majstrov napadne mi skvelá myšlienka : "veď kamarátka Denisa ide do Rumunska na lyže so Sanchom. Hneď v ten večer sme začali riešiť situáciu,čo v skratke znamená, že vďaka Denise a Sanchovi sedíme o týžeň vo Viktorovej dodávke smer Rumunsko - Retezat a popíjame horec. Nie sme nejakými zástancami hromadných akcíí - radšej sa po horách motáme sami, ale tentokrát som sa pravdupovediac aj trochu tešil na väčší kolektív, nečudo posledné obdobie sme chodili na akcie max.dvaja - traja. A hlavne  - nikdy nevieš koho stretneš. Nech si Dušankové ranné vtipné pripomienky  užije aj niekto iný ako ja.Veď on je to celkom dobrý chlap.

Takže trochu miestopisu. Smerujeme do západnej časti Transylvánskych álp do Národného parku Retezat. Ubytovaní budeme na chate Cabana Pietrele (okolo 1500m), ktorá je strategickým východiskom do štyroch dolín : Stinisoara,Pietrele,Valea Rea a Galesu. Dominantami pohoria sú vrcholy Retezat(2485m), Bucura(2439m), Peleaga(2509m), Papusa(2501m). Doliny sú vcelku rozložité, široké,ohraničené bočnými rázcochami komčiacimi na samotnom hlavnom hrebeni, ktorý je logický.  Pri dobrých podmienkach by bola radosť riadiť sa heslom našich horehronských priateľov "stači sa dostať na hrebeň a odtiaľ ma už nikto nedostane". Naozaj milé pohorie,nepochybne za dobrých firnových podmienok sa môžeš v každej doline zabávať aj dva dni.

Po 12hod. ceste z BA pretkanou horcom a dierami v asfalte - citujem Jana "po členky 60km/h, nad kolená nula, prichádzame do doliny, kde vďaka nezlomnému Viktorovi parkujeme. Napakujeme poriadne batohy, napijeme sa isopiva a hurá na chatu. Dážď, ktorý nás spevádzal celú cestu sa s postupným naberaním výškových metrov menil na vlhký sneh. Ani som sa nenezdal a už aj sedím v chladnej izbe - Sancho podkuruje starým nábytkom. Postupne prichádzajú členovia expedície - niektorí zbytočne znechutení lesnou etapou na chatu. Mňa osobne lesné etapy už netrápia. Raz a navždy som sa s nimi vysporiadal v Rakúskom Maltatale. Bol to nenáročný výstup na takú 3-tisícku menom Hafner. Kto nezažil -  neuverí. Išli sme skratkou...  doslova oddychový deň. No ale k veci. Postupne sme sa zkompletovali na izbe (tušim 14kusov), vliezli do spacákov a oddychovali po prebdenej noci. Neskôr sme to s Duškom už nevydržali a vybehli na prieskum do doliny Stinisoara. Trochu sme sa prešli a bolo nám hneď jesné,že sme zrovna nevystihli ideálne snehové podmienky. Za posledné obdobie napadlo totiž mnoho nového snehu a neustále snežilo. Podmienky "na draka" - sneh ťažký,ťažko bolo aj oblúk spraviť. Podmienky zmenili naše plány. Chceli sme totiž robiť sólo akcie, avšak v tomto snehovom humuse sa dali naozaj podnikať len lyžiarske turistické akcie. Proste  " Dovolená s Andelem  ".                                                                                       

Ráno vyrážame o 10.00 do prvej doliny Stinisoara, je to na môj vkus veľmi neskoro, ale za týchto podmienok, keď človek nemôže mať veľké oči je to aj tak jedno. Dni sa predlžujú a svetlo je takmer do 20.00. Sneh je horší ako predchádzajúci deň - nemrzlo ani v noci. Došli sme až pod sedlo Saua Retezatului, kde sme si povedali pekne nahlas to, čo každý videl už v priebehu túry - a síce, že výstup do sedla je príliš riskantný. Nuž teda otočka a lyžovačka až na chatu.To najlepšie bolo v lese, tam bol ešte aký-taký sneh.Večer sme utužili kolektív s novými posilami z horehronia - Janom, Paľom a svojským Hustonom. Líčili svoju strastiplnú, nekonečnú cestu sem. 

Na tretí deň Denisa nahlásila pekné počasie, čomu sme ochotne všetci uverili. Pod vedením neunavného Sancha vyrážame o 10.00 do druhej doliny Pietrele popri útulni Gentiana, kde nemajú ani pivo - čiže nie je dôvod sa zastavovať. Šlapeme hore dolinou s tým, že ak bude počasie, pokúsime sa vystúpiť na najvyšší vrchol Retezátu - Peleaga 2509m. A naozaj. Počasie sa začalo skutočne lepšiť podľa Denisiných predpovedí! Urobil sa krásny,slnečný aj keď trochu veterný deň. Neúnavne postupujeme vpred viac - menej celá skupina pohromade.Pred výšvihom, ktorý nás má vyhodiť na plate pod vrcholovým hrebeňom sa posilním klobáskou a už aj stúpam nahor. Pred sebou vidím krásny, kombinovaný snehovo -skalný hrebeň vedúci k vrcholu. Vertisko na ňom ohromnou silou nanovo víril sneh. Toto môžem. Lyže nechávam v depe pod skalou a taky som zažratý do "roboty", že ani nevnímam na široko roztrúsený pelotón. Samotný hrebeň a jeho skalné vežičky prekonávam už len v lyžiarkach s paličkami v ruke.Konečne nádych alpinizmu. Otočka vzad ma uistí v tom,že postava idúca za mňou je môj spoločník Duško. Vrchol. Stojím tu osamotený, ale nie na dlho. Prichádza vysmiaty kamarát Dušan. Viem, že aj jemu sa túra páči. V slnečnom, veternom počasí kopírujeme očami okolitý terén a mudrujeme, čo by sa tu v oblasti dalo a nedalo zlyžovať. Fotíme. Je čas na návrat. Cestou späť stretávame členov našej skupiny,ktorým chýba posledných pár desiatok metrov k vrcholu. Tých najkrajších. Ide aj Huston. Nie. On nejde, on "absorbuje". V depe nasadíme lyže a hybáj do doliny pod vyhriatu skalu, kde Laci vyťahuje ploskačku. Je to dobrý človek. Ten Laci. Po príchode na chatu zisťujeme, že pivo na chate je úplne vyčerpané. Všetko sme včera vypili. Ale zároveň zisťujeme,že osobnosti, ktoré sa zatiaľ neprejavili to práve začali robiť. V pravej chvíli nám Evka s Ľubom podávajú do ruky pivo! Včera ho Ľubo s Lacim a Sanchom vyniesli na chatu z auta. K pivu patrí na horách občas aj cigáro a tak s Lacim podpaľujeme dýmku mieru. Je nám dobre. Prejavil sa aj chatár Oktávius - Tavi,ktorý navaril čorbu - fazuľovú polievku a mamaligu - kukuričnú kašu. Následne na to nevybral ľavotočivu zákrutu od únavy, tak si ľahol k dverám. Večer tradične utužíme s horehroním postune sa formujúci kolektív.Tento deň stál skutočne zato.  

Ráno štvrtého dňa prebieha v zabehnutých kolajách. Lenka s Denisou robia raňajky, varíme čaj a tak. Odchod opäť o 10.00. V pláne je prechod dvoch dolín Valea Rea a zídeme dolinou Galesu. Počasie sa opäť vrátilo do normálu - zamračené, hmlisto, veterno. Nástup je cez les. Tam si užijeme kopec srandy - ja lámem lyžiarsku palicu, beriem konár zo stromu, Huston padá o dve poschodia nižšie...Vchádzame do doliny Valea  Rea, vietor naberá na sile a tak s nami cvičí až do sedla Saua Zanoagelor (2270m). Klobúčisko dole pred našimi dievčatami, ktoré hrdinsky bojujú v tomto nečase. Pod nami je vstupná brána do doliny Galesu - strmá široká mulda, za normálnych okolností čerešnička na lyžiarovej torte. Lenže normálne okolnosti s nami nedocestovali, takže si spúšťame pod sebou splaz s mokrého snehu a už aj pajtášime odtiaľ preč. Dole dolinou to ide dobre až po hranicu lesa, kde sa nechtiac rozdelíme na dve skupiny a hľadáme značku. Tá väčšia skupina - my, našťastie značku nachádzame (Laci v páde cez konár) a traverzujeme lesom až na chatu. Tá menšia skupina (Sancho, Jano, Dušan) idúc vľavo od potoka prežije pravú nefalšovanú lesnú delikatesu a na ich tvárach to jasne vidieť. Po príchode sa uzavreli do sami do seba a vypili mni.0,5l slivovice. Intuitívne som ich našiel u Viktora ako mu bezohľadne jedia večeru. Posledný večer je v znamení horehronských a važeckých folklórnych piesní, ktoré sa nesú chatou do neskorých nočných hodín. 

Ráno piateho-posledného dňa je trochu namáhavejšie, ale "hrdinovia sa rodia iba v ťažkých podmienkach" a tak sa vyberáme, torzo skupiny, na menšiu vyhladkovú túru. Aspoň vidíme všetky naše štyry doliny pohromade. Po príchode na chatu je tu opäť nezištná pomoc v podobe natiahnutej Evkinej ruky s pivom. Nezabúdam. Pomaly pobalíme veci, rozlúčime sa s kamarátmi horehroncami a chatárom Tavim. Spoločné foto a odchod k autu. Samozrejme prší. 

Peugeot sa pomaly trúsi dole pochmúrnou dolinou. Nekonečnú cestu späť nám skracuje rumunský nápoj v plastikovej fľaši - pivo a hity z prehrávača. Za volantom celú noc neúnavne bojuje Viktor, za čo mu patrí vďaka a obdiv. Ráno sme unavení a zdraví opäť všetci v BA. Šťastný prichádzam do roboty. (BLBOSŤ)

Dovolím si akciu zhodnotiť. Počasie a podmienky zlé - čo je negatív. Jeden krásny deň okorenený vydarenou túrou, spoznanie nových pohodových ľudí, s ktorými sa veľmi rád stretnem na horách alebo len tak niekde na pive. A to je POZITÍV!

                                                                                                Ivan

  

<<<<<