Všetko v živote je poprvýkrát...
 

Aby som to skrátila, spomeniem aspoň niekoľko zo všetkých pozitív, ktoré mi okrem krásnych fotiek a milej spoločnosti dvoch horcových klubistov zostávaju v pamati:

- je to hlavne - výškový rekord môjho života – výstup na Ďumbier :-))) (rada sa sem zasa vrátim... ha, ale v lete )

- úžasný, s úsmevom na tvári kmitajúci personál chaty, vynikajúci čaj, jedinečný vyprážaný syr, o bohatom silvestrovskom menu ani nehovoriac... tá rýchlosť, s akou sa na stole objavilo objednané pivko svedčí o tom, že tu sa pivo šikovne čapuje a nekvapká do pohárov ako infúzia (oboje mám vlastnou praxou overené, preto tak mudrujem J

- bola to moja prvá silvestrovská noc v horách, kde sme súčasne s novým rokom vítali aj nové mince v našich peňaženkách, noc s výbornými hudobníkmi a hudbou, ktorá mi nie je až tak blízka, ale má veľa do seba

– a nemala by som zabudnúť ani na samozvanú Vannessu, ktorá nás svojim neprekonateľným hudobným výkonom zdvíhala počas silvestrovskej noci zo stoličiek J....a ani na chodiaci mop-obrovského chlpatého psa Žiga, ktorý urobil pár krokov a bolo sucho J

– a je toho ešte oveľa-oveľa viac... ale až tak ukecaná nie som J

Vďaka Dušanko za tvoj nápad vytiahnuť ma hore na Ďumbier, za možnosť spoznať Štefaničku a privítať v nej spolu s vami dvomi nový rok, i za tvoju zhovievavosť k mojej uzimenej, unavenej nehorolezeckej duši a tebe Ivanko hlavne za to, ako superne si sa dokázal v horách so mnou podelilť o svojho skvelého kamaráta. Chlapci horcoví majte sa aj naďalej tak radi, stúpajte úspešne radostne k výškam a ešte radostnejšie plní zážitkov sa vracajte nazad, nech vás bohovia výšin aj nížin vždy ochraňujú a svojský humor a šťastena nikdy neopúšťajú...
P.S. Predsedovi tancovali nôžky tentokrát hlavne pod stolom. Renáta, kde si sa len vytratila... J

Horám a Horcu zdar a môjmu vrcholovému výkonu zvlášť /apropo – vrcholový Horec ist nicht vergessen J/

                                                                                                                Marta
 

Po takom krásnom poetickom vyjadrení,  sú vlastne ďalšie slová zbytočné. Snád len pár doplňujúcich informácii.

Akciu naštartovali Ivan s našim  “čehúnom“  Jirkom, ktorý tu testoval svoj nový rozkladací snowboard a ktorý sem prišiel navyše s túžbou zaťať nové cepíny do Modrého ľadu.

To prvé sa mu podarilo, to druhé, z dôvodu ťažkých podmienok, nie.

O deň neskôr prichádzam posilniť mužstvo ja.  Nasledujúci deň absolvujeme všetci traja   ski túru na Chopok. S Ivanom  využívame výborný sneh a rozhodujeme sa pre pravý variant Metrologického žľabu.  Nato, že mám lyže túto zimu prvý krát na nohách, nie  najľahšia voľba. No zážitok zo zjazdu  stál zato. Perfektné.  O výstupe žľabom naspäť hore sa to už povedať nedá. J

Jirko nás opúšťa  a odchádza na rodnú Moravu. Náš team však posilňuje zástupkyňa nežnejšieho pohlavia, Martuška, pre ktorú je to debut v Tatrách.

                                                          Dušan