Všetko v živote je poprvýkrát...
...tak ako i
moje rozhodnutie vykročiť konečne raz smerom hore..... k výškam...
...a to i napriek holej skutočnosti, že už mi „lásko není dvacet
let...a už mi není ani třicet pět“... a že celý môj doterajší
život sa odvíja v nadmorskej výške max. tak do 300 m, už pri
výstupe po rebríku pri skrini riešim závraty, na treťom poschodí
lapám nielen po dychu ale aj po zábradlí a pri teplote plus 3 st.
nad nulou začína v mojej netrénovanej telesnej schránke proces
hybernácie...
Takto ľahko poddimenzovaná, ale o to silnejšie odhodlaná,
vydávam sa na prvú horskú výpravu svojho života s veľkým
očakávaním a ešte väčšou nádejou, že snáď to prežijem
J
Na parkovisku pri Trangoške drkotajúc zubami plním pokyny
predsedu a naťahujem na seba skafander, balíme do ruksaku výbavu
potrebnú na prežitie tam hore. Ako totálny začiatočník iba
viac-menej pozorujem, ako radikálne redukuje obsah mojej
batožiny. Spolieham sa na to, že vie čo robí, preto ani veľmi
nerepcem. Neskôr tam hore zisťujem, že mohol byť ešte prísnejší
J
Po cca 2 hodinovom výstupe, potenia sa a dychčania, som konečne
celkom hore aj celkom na dne zároveň.
Nasledujú 2 dni plné zážitkov, chvíľami si pripadám ako
mimozemšťan a chvíľami ako Alenka v ríši divov. Snažím sa
pochopiť krvnú skupinu ľudí, ktorých to opakovane ťahá do hôr a
nasávam atmosféru chaty, ktorá napriek svojmu jednoduchému
vybaveniu srší človečinou a je v nej veľmi príjemne a chvalabohu
aj teplo.
Vonku ma opakovane uchvacuje nádherná scenéria, nezabudnuteľné
sú hlavne okamihy pri západe slnka, keď posledné lúče
pohládzajúc vrcholky hôr rozlievajú po oblohe zlatistú oranž,
zatiaľ čo sa na opačnej strane pred nocou pomaly spúšťa
fialovo-ružovo- belasá opona. Nádherná inscenácia svetla a
farieb teší oko a pohládza dušu navzdory mrazivému vetru, ktorý
ma štípe až do špiku kostí.
|
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Aby som to skrátila, spomeniem aspoň niekoľko zo všetkých
pozitív, ktoré mi okrem krásnych fotiek a milej spoločnosti
dvoch horcových klubistov zostávaju v pamati:
- je to hlavne - výškový rekord môjho života – výstup na Ďumbier
:-))) (rada sa sem zasa vrátim... ha, ale v lete )
- úžasný, s úsmevom na tvári kmitajúci personál chaty,
vynikajúci čaj, jedinečný vyprážaný syr, o bohatom
silvestrovskom menu ani nehovoriac... tá rýchlosť, s akou sa na
stole objavilo objednané pivko svedčí o tom, že tu sa pivo
šikovne čapuje a nekvapká do pohárov ako infúzia (oboje mám
vlastnou praxou overené, preto tak mudrujem
J
- bola to moja prvá silvestrovská noc v horách, kde sme súčasne
s novým rokom vítali aj nové mince v našich peňaženkách, noc s
výbornými hudobníkmi a hudbou, ktorá mi nie je až tak blízka,
ale má veľa do seba
– a nemala by som zabudnúť ani na samozvanú Vannessu, ktorá nás
svojim neprekonateľným hudobným výkonom zdvíhala počas
silvestrovskej noci zo stoličiek
J....a ani na chodiaci mop-obrovského chlpatého
psa Žiga, ktorý urobil pár krokov a bolo sucho
J
– a je toho ešte oveľa-oveľa viac... ale až tak ukecaná nie som
J
Vďaka Dušanko za tvoj nápad vytiahnuť ma hore na Ďumbier, za
možnosť spoznať Štefaničku a privítať v nej spolu s vami dvomi
nový rok, i za tvoju zhovievavosť k mojej uzimenej, unavenej
nehorolezeckej duši a tebe Ivanko hlavne za to, ako superne si
sa dokázal v horách so mnou podelilť o svojho skvelého kamaráta.
Chlapci horcoví majte sa aj naďalej tak radi, stúpajte úspešne
radostne k výškam a ešte radostnejšie plní zážitkov sa vracajte
nazad, nech vás bohovia výšin aj nížin vždy ochraňujú a svojský
humor a šťastena nikdy neopúšťajú...
P.S. Predsedovi tancovali nôžky tentokrát hlavne pod stolom.
Renáta, kde si sa len vytratila...
J
Horám a Horcu zdar a môjmu vrcholovému výkonu zvlášť /apropo –
vrcholový Horec ist nicht vergessen J/
Marta
|
|
|
|
|
|
|
Po
takom krásnom poetickom vyjadrení, sú
vlastne ďalšie slová zbytočné. Snád
len pár doplňujúcich informácii.
Akciu
naštartovali Ivan s našim “čehúnom“ Jirkom,
ktorý tu testoval svoj nový rozkladací snowboard a ktorý sem
prišiel navyše s túžbou zaťať nové cepíny
do Modrého ľadu.
To
prvé sa mu podarilo, to druhé, z dôvodu ťažkých podmienok, nie.
O deň
neskôr prichádzam posilniť mužstvo ja. Nasledujúci deň
absolvujeme všetci traja ski túru na Chopok.
S Ivanom využívame
výborný sneh a rozhodujeme sa pre
pravý variant Metrologického
žľabu. Nato, že mám lyže túto zimu prvý krát na nohách, nie
najľahšia voľba. No zážitok zo zjazdu stál zato. Perfektné.
O výstupe žľabom naspäť hore sa to už povedať nedá.
J
Jirko
nás opúšťa a odchádza na rodnú Moravu. Náš team však posilňuje
zástupkyňa nežnejšieho pohlavia, Martuška, pre ktorú je to debut
v Tatrách.
Dušan
|
 |
|
 |
|
 |
|