HorecSport Home Page                                                                                                                                                                                           

Ďumbier 2008

Všetko v živote je poprvýkrát...
 

 ...tak ako i moje rozhodnutie vykročiť konečne raz smerom hore..... k výškam... ...a to i napriek holej skutočnosti, že už mi „lásko není dvacet let...a už mi není ani třicet pět“... a že celý môj doterajší život sa odvíja v nadmorskej výške max. tak do 300 m, už pri výstupe po rebríku pri skrini riešim závraty, na treťom poschodí lapám nielen po dychu ale aj po zábradlí a pri teplote plus 3 st. nad nulou začína v mojej netrénovanej telesnej schránke proces hybernácie...

Takto ľahko poddimenzovaná, ale o to silnejšie odhodlaná, vydávam sa na prvú horskú výpravu svojho života s veľkým očakávaním a ešte väčšou nádejou, že snáď to prežijem J

Na parkovisku pri Trangoške drkotajúc zubami plním pokyny predsedu a naťahujem na seba skafander, balíme do ruksaku výbavu potrebnú na prežitie tam hore. Ako totálny začiatočník iba viac-menej pozorujem, ako radikálne redukuje obsah mojej batožiny. Spolieham sa na to, že vie čo robí, preto ani veľmi nerepcem. Neskôr tam hore zisťujem, že mohol byť ešte prísnejší J
Po cca 2 hodinovom výstupe, potenia sa a dychčania, som konečne celkom hore aj celkom na dne zároveň.

Nasledujú 2 dni plné zážitkov, chvíľami si pripadám ako mimozemšťan a chvíľami ako Alenka v ríši divov. Snažím sa pochopiť krvnú skupinu ľudí, ktorých to opakovane ťahá do hôr a nasávam atmosféru chaty, ktorá napriek svojmu jednoduchému vybaveniu srší človečinou a je v nej veľmi príjemne a chvalabohu aj teplo.

Vonku ma opakovane uchvacuje nádherná scenéria, nezabudnuteľné sú hlavne okamihy pri západe slnka, keď posledné lúče pohládzajúc vrcholky hôr rozlievajú po oblohe zlatistú oranž, zatiaľ čo sa na opačnej strane pred nocou pomaly spúšťa fialovo-ružovo- belasá opona. Nádherná inscenácia svetla a farieb teší oko a pohládza dušu navzdory mrazivému vetru, ktorý ma štípe až do špiku kostí.
 

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

 

Aby som to skrátila, spomeniem aspoň niekoľko zo všetkých pozitív, ktoré mi okrem krásnych fotiek a milej spoločnosti dvoch horcových klubistov zostávaju v pamati:

- je to hlavne - výškový rekord môjho života – výstup na Ďumbier :-))) (rada sa sem zasa vrátim... ha, ale v lete )

- úžasný, s úsmevom na tvári kmitajúci personál chaty, vynikajúci čaj, jedinečný vyprážaný syr, o bohatom silvestrovskom menu ani nehovoriac... tá rýchlosť, s akou sa na stole objavilo objednané pivko svedčí o tom, že tu sa pivo šikovne čapuje a nekvapká do pohárov ako infúzia (oboje mám vlastnou praxou overené, preto tak mudrujem J

- bola to moja prvá silvestrovská noc v horách, kde sme súčasne s novým rokom vítali aj nové mince v našich peňaženkách, noc s výbornými hudobníkmi a hudbou, ktorá mi nie je až tak blízka, ale má veľa do seba

– a nemala by som zabudnúť ani na samozvanú Vannessu, ktorá nás svojim neprekonateľným hudobným výkonom zdvíhala počas silvestrovskej noci zo stoličiek J....a ani na chodiaci mop-obrovského chlpatého psa Žiga, ktorý urobil pár krokov a bolo sucho J

– a je toho ešte oveľa-oveľa viac... ale až tak ukecaná nie som J

Vďaka Dušanko za tvoj nápad vytiahnuť ma hore na Ďumbier, za možnosť spoznať Štefaničku a privítať v nej spolu s vami dvomi nový rok, i za tvoju zhovievavosť k mojej uzimenej, unavenej nehorolezeckej duši a tebe Ivanko hlavne za to, ako superne si sa dokázal v horách so mnou podelilť o svojho skvelého kamaráta. Chlapci horcoví majte sa aj naďalej tak radi, stúpajte úspešne radostne k výškam a ešte radostnejšie plní zážitkov sa vracajte nazad, nech vás bohovia výšin aj nížin vždy ochraňujú a svojský humor a šťastena nikdy neopúšťajú...
P.S. Predsedovi tancovali nôžky tentokrát hlavne pod stolom. Renáta, kde si sa len vytratila... J

Horám a Horcu zdar a môjmu vrcholovému výkonu zvlášť /apropo – vrcholový Horec ist nicht vergessen J/

                                                                                                                Marta
 

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

 

Po takom krásnom poetickom vyjadrení,  sú vlastne ďalšie slová zbytočné. Snád len pár doplňujúcich informácii.

 

Akciu naštartovali Ivan s našim  “čehúnom“  Jirkom, ktorý tu testoval svoj nový rozkladací snowboard a ktorý sem prišiel navyše s túžbou zaťať nové cepíny do Modrého ľadu.

To prvé sa mu podarilo, to druhé, z dôvodu ťažkých podmienok, nie.

 

O deň neskôr prichádzam posilniť mužstvo ja.  Nasledujúci deň absolvujeme všetci traja   ski túru na Chopok. S Ivanom  využívame výborný sneh a rozhodujeme sa pre pravý variant Metrologického žľabu.  Nato, že mám lyže túto zimu prvý krát na nohách, nie  najľahšia voľba. No zážitok zo zjazdu  stál zato. Perfektné.  O výstupe žľabom naspäť hore sa to už povedať nedá. J

 

Jirko nás opúšťa  a odchádza na rodnú Moravu. Náš team však posilňuje zástupkyňa nežnejšieho pohlavia, Martuška, pre ktorú je to debut v Tatrách.

 

                                                          Dušan

 

Highslide JS

 

Highslide JS

 

Highslide JS