HorecSport Home Page                                                                                                                                                                                           

Ďumbier, Nízke Tatry 2010

 

Záverom namiesto úvodu.

 

Malý krok pre ludstvo, ale VELKY krok pre Ivuška.  

 

     

 V piatok, na piaty deň v prvom marcovom týždni, roku  pána dvetisícdesať o deviatej hodine raňajšej mi zazvonil mobil. Obyčajne volá Horár alebo Predseda s návrhom výletu na víkend, no tentokrát na displeji svietilo iné meno. Meno nášho rekonvalescenta, Ivuška,  Mercedesa. Po  úraze v lete minulého roku maká na sebe a vďaka jeho tvrdej povahe sa jeho možnosti stále rozširujú.  Čo asi chce? A hneď som sa to dozvedel. Po januárových prechádzkach na Čertove a Kohutke,  keď my sme lyžovali a Ivuško trénoval chôdzu v zimnom teréne dal tentokrát návrh mne. Či nestrávim s ním víkend na Štefáničke. Vývoz z Trangošky na chatu má zabezpečený. A bol chrobák v hlave. Manželka v práci, decká majú svoj program, Duško vo Važci, Horár na prázdninách.......Bolo odklepnuté! Idem.

 

Vyrazili sme v sobotu ráno z N. Mesta. Východ slnka a jasná obloha nám dodávali optimizmus. Cesta cez Bánovce, Žiar,  na Tále nám ubiehala v pohode. Roman Švantner na snežnom skútri prišiel na parkovisko nad Trangoškou o pár minút po zavolaní. Ivuško sa nalodil a s pozdravom: “ Vidíme sa hore“ , strácajúcom sa v hukote motora zmizli ako slivovica z kalíška. Kým som sa zbalil, nasadil pásy a vyrazil, záchranár bol aj späť. Náklad bol vyvezený

 

Po dvoch hodinách šlapania, fotenia v mrazivom, ale slnečnom počasí som uvidel Mercedesa pred chatou na lavičke. Kochal sa. Poďme na pivo! Tam rozhodneme, čo ďalej.

 

CIEĽ    ĎUMBIER. Bolo asi pol druhej.Nič náročné. Ale pre Iva po vážnych úrazoch žiadna sranda. V  jednej  ruke palička, v  druhej barla, na nohách mačky......ľavá......pravá.....ľavá .....pravá......  Asi po sedemdesiatich   minútach sa objavuje dvojkríž.

4 kroky , 3 ,2 , 1.  

 

Zostup tiež zvládol bravúrne. Nehovoriac o tom, že na každú moju kontrolnú otázku, Ako sa ti ide odpovedal stále No čo si myslíš, ako asi, No na k.....! Tak som sa ho potom už radšej prestal pýtať.

 

 A čo bolo potom? KLASIKA. S jeho kamarátmi, teraz už aj s mojimi do neskorého večera. Raňajší čajík a praženica nás vrátili do života. Pobalili sme sa a asi hodinku sedeli na slniečku pred chatou  a obdivovali panorámu. Ivo mi narušil idylku a doslova ma prinútil na prechod z Ďumbiera na Chopok. Že on pôjde pomaly pešo dolu. A že, sa nemusím oňho obávať. Že to zvládne. Je to Makač.

 

Asi o tri hodiny sme sa stretli na Trangoške. Rozlúčili s kamarátmi z večera a cesta domov pri zapadajúcom slnku ukončovala vydarený víkend.

 

P.S.  Ivo ,veľa trpezlivosti.      

Čaute, Peťo.

 

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

 

 Highslide JS

 

 Highslide JS