Silvester 2010/2011 Šancu vyjadriť svoje koncoročné pocity dostal opäť Fištrón, no opäť ju nevyužil, nevien, neviem či ju ešte dostane. J Jedinou poľahčujúcou okolnosťou je to, že urobil skúšky na "certifikovaného pytliaka". Už nám len zostáva veriť, že osoh z tohto certifikátu budemať aj HorecSport. J Takže aspoň moje krátke lezecké summary. Z horcovej zostavy sme tu traja, minulý rok absentujúci Mercedes, zástupca českého národa Fištón a moja maličkosť. Našu zostavu dopľňa " domáci " Tomáš. Ešte večer, v klasicky príjemnej atmosfére na chate, si stanovujeme aj náš lezecký cieľ - ľavý pilier na Východý predvrchol Ďumbiera. Ráno sa vo Východnom sedle stretávame ôsmi. Snehový previs nás núti výtiahnuť laná a do Výchdného žľabu postupne zlaňujeme všetci. Prvú dvojku tvorím s Tomášom ja a Mercedes s Fištrónom, druhú . J Nakoľko tu má Tomáš najviac nalezené a aj to tu najviac pozná, vyráža ako prvý. Založiť istenie je problématické, špáry v sklách sú plné snehu a ľadu. Tomáš urobí štand, leziem ja. Druhú dĺžku ťahám pre zmenu ja. Podmienky nie sú jednoduché, ale je to super. V strede cesy nás sparva ofúkne voľne lezúci Milan Packa, jeden zo spoluautorov väčšiny ďumbierskych prvovýstupov. Cesta je desať-dľžková a záverečné snehové úseky lezieme sólo. Tesne pod vrcholom stretávame ďalšiu z ďumbierských hviezd, Era Veliča, ktorý tu buduje istiace miesta. Je po druhej hodine poobede, ked sme s Tomášom hore. Tu riadne fučí, studený západný vietor nie je teda väbec príjemý. Pozeráme do steny, ale našich kamarátov nevidíme. Hoci sa Tomáš ponáhľa za frajerkou, nakoniec zostáva pri mne hore a spolu čakáme na Ivana a Fištróna. Po hodine a pol sú konečne aj oni na vrchu a môžeme si potriasť rukami. Na chatu prichádzame za tmy. Za sebou máme úžasný deň a lezenie v severnej ďumbierskej stene. Ďaľší deň vyrážame opäť smer - Ďumbier. Tentokrát sme len traja, dnes Tomáš robí vynášku. Na chatu treba vyniesť basu na večernú silvestrovskú zábavu. My máme dnes na pláne Modrý ľad. Plánovaný zostup Huťkový žľabom však musíme prerušiť, nočný vietor totiž do žľabu nafúkal také množstvo snehu, že sa radšej otáčam. Nemám moc chuť zviezť sa spolu s lavínou. Moje presvedčanie kamarátov, aby sme zišli do žľabu zhora, však nepadá na urodnú pôdu a tak sa vraciame na Rovný hrebeň a potom pre zmenu dolu na chatu. L. |
|||||
|
|
|
|||
Dušan |