Silvester 2010/2011

 Šancu vyjadriť svoje koncoročné pocity  dostal opäť  Fištrón, no opäť ju nevyužil,  nevien,  neviem  či ju  ešte  dostane.  J  Jedinou poľahčujúcou okolnosťou je to, že urobil skúšky  na  "certifikovaného pytliaka".

Už nám len zostáva  veriť, že osoh  z tohto certifikátu budemať aj HorecSport. J Takže  aspoň  moje krátke lezecké summary.

Z horcovej  zostavy sme tu traja, minulý rok absentujúci Mercedes, zástupca českého národa Fištón a moja maličkosť. Našu zostavu dopľňa  " domáci "  Tomáš.   Ešte večer, v klasicky príjemnej atmosfére na chate, si stanovujeme aj náš lezecký cieľ - ľavý pilier na Východý predvrchol Ďumbiera.

Ráno  sa vo Východnom sedle stretávame ôsmi. Snehový previs nás núti výtiahnuť laná a do Výchdného žľabu postupne  zlaňujeme všetci.  Prvú dvojku tvorím s Tomášom ja a  Mercedes  s Fištrónom,  druhú . J Nakoľko tu má Tomáš  najviac  nalezené a aj to tu najviac pozná,  vyráža ako prvý. Založiť istenie je problématické, špáry v sklách sú  plné snehu a ľadu.  Tomáš urobí štand, leziem  ja. Druhú dĺžku ťahám  pre zmenu ja. Podmienky nie sú jednoduché, ale je to super. V strede cesy nás sparva ofúkne  voľne lezúci Milan Packa, jeden zo spoluautorov väčšiny ďumbierskych prvovýstupov. Cesta je desať-dľžková a záverečné snehové úseky lezieme sólo. Tesne pod vrcholom stretávame ďalšiu z ďumbierských hviezd, Era Veliča, ktorý tu buduje istiace miesta.  Je po druhej hodine poobede, ked sme s Tomášom hore. Tu  riadne  fučí, studený západný vietor  nie  je teda  väbec príjemý.   Pozeráme do steny,  ale našich kamarátov  nevidíme. Hoci  sa Tomáš ponáhľa za frajerkou, nakoniec  zostáva pri mne hore a spolu čakáme na Ivana a Fištróna. Po hodine a pol  sú konečne aj oni na vrchu a môžeme si potriasť rukami.  Na chatu prichádzame za tmy.  Za sebou máme úžasný deň a lezenie v severnej ďumbierskej stene.

Ďaľší deň vyrážame opäť smer - Ďumbier. Tentokrát sme len traja, dnes  Tomáš robí vynášku. Na chatu treba vyniesť basu na večernú silvestrovskú zábavu. My máme dnes  na pláne Modrý ľad.  Plánovaný zostup Huťkový žľabom však musíme prerušiť, nočný vietor  totiž do žľabu nafúkal  také množstvo snehu, že sa radšej otáčam.  Nemám moc chuť zviezť sa spolu s lavínou. Moje presvedčanie kamarátov, aby sme zišli do žľabu  zhora, však nepadá na urodnú pôdu  a tak sa vraciame na Rovný hrebeň a potom pre zmenu dolu na chatu.

 L. 

Dušan