Horecsport
Slovensko - Nízke Tatry  >> (  next foto )

December  2006  -  SILVESTER

Zostava :  Dušan, Ivan 

A je to tu – koniec roka, Silvester! Tento rok sme s predsedom zostali sami, čo mohli niekam vyraziť. Už dlhšie sme mali zabukovanú Štefánku pod Ďumbierom vďaka kamarátovi Jančimu, ktorý je tam ako doma.

29.12 vyrážame „hore“. Auto tradične nechávame na Trangoške a po nakopnutí sa jednou borovičkou už aj šviháme okolo obeda na chatu.. Batohy máme dosť plné – obsah je jasný- Horec, nejaké jedlo(úplne zbytočne) no a  komplet lezecký materiál. Lyže sme nechali v aute. Snehu síce nie je moc, o to lepšie podmienky na mixové lezenie na severe Ďumbiera by mali vládnuť. Tak ako je na Trangoške nevľúdne počasie – prší a fúka, cestou hore sa lepší a na Štefánke už vykúka slniečko. Na podvečer stíhame ešte vychádzku na Ďumbier. Neskutočnú podvečernú atmosféru dotvára inverzná oblačnosť, ktorá sa prevaľuje pod nami zo severu na juh. Úžasný pohľad z vrcholu vychutnávame s vareným vínkom v ruke. Lebo veď čo už máme nosiť v termoskách...

Na druhý deň sa s Duškom ráno vyberieme už aj so zbraňami na „sever“ zistiť situáciu aká vládne v tomto inom svete. Pretože sme tu ešte neboli, berieme so sebou všetky dostupné náčrtky, aby sme si spravili nejakú predstavu ako to v stene vypadá. Potrebujeme si v hlave ujasniť čo a ako. Už po prvvých krokoch vo Východnom žľabe je jasné, že podmienky sú fantastické – priam ideálne. Snehu málo - avšak v žľaboch pevný, ideálny na predné hroty, tráva parádne zmrznutá – zbrane v nej držia ako bláznivé a skala je vyfúkaná, takmer bez snehu. Toto sú prednosti suchej zimy. Schádzame až na dno kotla, sledujeme situáciu, fotíme. Spoločnosť nám robia aj iné lezecké dvojky, je ich asi zo päť. Niektorí naľavo v platniach, jedna dvojka priamo v stene Ďumbiera. Zjavne sú to „domáci páni“ a poznajú to tu o čosi lepšie ako my. Ale nevadí. Pomaly začíname mať jasno, večer to celé skontrolujeme s požičanými náčrtkami od chatára Igora. Na druhý deň – na Silvestra ideme „na to“.

Ráno už nie je také ako deň predtým, vyrážame v kľude po raňajkách, počasie sa definitívne pokazilo – fúka silný vietor, zvírený sneh,  zamračené. Konečne „naše“ podmienky. Akonáhle si na hrebeni nasadím prilbu ozve sa cez vetracie otvory nekonečný rev vetra, ktorý dokáže byť taký deprimujúci. Už som si zvykol... Dnes tu nieto ani nohy. Sme tu sami. Kto by tu čo aj robil. Na Silvestra v tomto počasí. Vietor s nami lomcuje a veru som aj rád, keď sa ustrojíme a schádzame dole žľabom do kotla. Docela som nabudený. Dole zatáčame vpravo a okolo Huncovského žľabu prichádzame k Modrému ľadu – cieľ dnešnej našej vychádzky. Ľad nielen vyzerá, ale aj je fakt kvalitný, takže bez problémov leziem nahor – predseda ma zdola „istí“. (choď ty, predseda musí prežiť, plebsu je dosť, vraví) . Zbrane držia výborne, avšak už dlho ma znervózňujú moje nohy – nemám dobre skombinované mačky s topánkami čoho výsledkom sú miniatúrne hroty vytrčajúce spod topánok. To znamená, že všetko ťahám viacmenej na rukách. Ešteže som raňajkoval praženicu a mám dosť sily. (až teraz ma napadá, že predseda raňajkoval krupičnú kašu). Asi do polovice zavrtám tri skrutky, v druhej polovici som už nedal nič – akosi nebol čas. Aj tak som mal už len jednu. Druhú dĺžku – trávnato skalnú, olízanú ľadom ťahá Duško a hravo si s ňou poradí. Zdala sa mi akási nepríjemná. Tretia je opäť mixová, akurát sa mi zdá, že skala drží pohromade len vďaka mrázu, ináč by bola dosť lámavá. Aj tak sa radšej spolieham na čakan zaseknutý v tráve. Je to istota. Poslednú časť už ideme spoločne po strmej tráve až na hrebeň. Spokojní sa schúlime za skalu a ohrejeme sa dúškom teplého čaju. Máme za sebou krásnu túru a pred sebou Silvestrovský večer. Schádzame na chatu.

Večera je bohatá, stoly sa prehýbajú od množstva jedla a vína, o skvelú náladu sa postarala horehronská muzika  z Čierneho Balogu. Pred polnocou vybehneme s Dušanom privítať Nový rok na Ďumbier, odkiaľ sledujeme polnočný ohňostroj svetielkujúci zo všetkých svetových strán. Fľaša perlivého neostane plná...    Na chate je zábava v plnom prúde az do rána ...

Po raňajšej kapustnici, ktorá nás „napraví“balíme batohy, lúčime sa  s chatárom a  novými známymi a aj ked neradi, odchádzame.

V aute to rozbalí DEEP PURPLE a my  plánujeme ďalší víkend.

Hore zdar a horcu zvlášť!

                                                                                                             Ivan                   

                                                                                                            

<<<<