HorecSport Home Page                                                                                                                                         Page - Naše akcie

Vysoké Tatry - Bielovodská 2008

 

Po úspešnej akcii v zime 2007 sme aj  marci roku 2008  zorganizovali zimný tatranský horcový týždeň v Bielovodskej doline, tohto  roku  aj s hojnou účasťou. Po niekoľkych rokoch sa na našej oddielovej akcii zúčastnil aj Roman. Dokonca akcia nadobudla medzinároný rozmer, lebo sa k nám na pár dni pridal aj Honzo, s ktorým sme sa spoznali  v Himalájach.

Veľkú česť opísať túto akciu so svojím videním pripadla na Romana, ten sa však na to úplne vyprdol,  ( trest ho zato neminie )takže  musel  zabojovať Lubo. Za toto  mu bude udelená pochvala pred bojovou zástavou HorecSportu a dokonca sám predseda mu potrasie rukou .  .

                                                                                                         Dušan

Je september. Keď už mi predseda sľúbil pochvalu pred rozvinutou zástavou nášho klubu, tak premýšľam, či mám vôbec niečo vymýšľať a trápiť svoju myseľ spomínaním na to, čo sa prihodilo niekedy v marci.

Bolo to asi takto. V druhý marcový týždeň v stredu ráno pršalo. Čo pršalo! Lialo! Stretli sme sa u Mercedesa, ako obyčajne, keď cestujeme do Tatier. Nebol doma. Bol u lekára s kolenom. Zasa hral futbal. Tak som navrhol, kým príde domov, zájsť s autami pod nejakú striešku a nabaliť všetko do jedného auta. Zaparkovali sme pri potravinách na ako tak krytom mieste a za sledovania zvedavých očí okoloidúcich sme začali s prekládkou. Určite si všetci mysleli, že nemáme doma všetkých pohromade. Lejak, po snehu ani stopy, hlásia oteplenie a dážď a my nabaľujeme lyže a zimnú  horolezeckú výstroj. Ivo doplnil ešte pivo, ozval sa i odbavený Mercedes, a tak sme ho konečne našli doma. Kontrola ho čaká o deň neskôr, takže vyrážame traja. Po Vrútky. Na čerpačke Esso ja a Horár spoznávame Honzu, zahraničného účastníka našej výpravy. Duško  presadá k nemu do auta. Že aby sa Honzovi lepšie išlo, ale ja si myslím, že aby sa Duško v kľude mohol vyspať. Smer Zakopané, cez Oravu a potom náš cieľ. Bielovodská dolina. Ešte si spomínam, že v Dolnom Kubíne sme doplnili proviant, najedli sa so slávnostne odetými maturantmi v bufete pri okienku a kúpili, okrem iného, Pyšnú princeznú...

...a že na hraniciach s Poľskom už svietilo slnko...a že cesta zo Zakopaného bola po zime ako tankodrom.

Čo sa týka počasia, predpoveď nebola ideálna. Bola zlá. Ale termín bol stanovený, chata zabezpečená, čo bude to bude. Ja s Horárom sme nestrácali optimizmus, lebo minulý rok to bolo s predpoveďou podobne a slnko mám svietilo po päť dní. Skrátka hory sú hory. A poviem vám popredu i teraz to na našu radosť vyšlo.

Človek by povedal, že to čo sa odohralo pred 7 mesiacmi si už tak nepamätá, ale ide mi to celkom dobre. Musím byť však stručnejší lebo z mojich poznámok to budem musieť naťukať ďatlovým spôsobom do PC a to ma fakt zabíja. Zasa budem musieť poprosiť dcéru a zase ma to bude niečo stáť. Ešte že mám také skromne dcéry.  A čo je  to ďatlový spôsob? No keď ťukáte na klávesnicu jedným prstom, ale desať krát pomalšie ako ďateľ.

Na horárni nás privítal správca so svojim štrvornohým spoločníkom vzbudzujúcim rešpekt. Po spoločenskej konverzácii sme nabalili všetko potrebné, pripravili postroje a mechanizmi na ťahanie, aj piva a vyrazili. Za dobrodružstvom. ( Len toho piva bude málo .) ZRUB nás privítal unavených, ale šťatstných. Opäť začínajú tie všedné, ale potrebné činnosti, ktoré som vám, Vážení priatelia a nadšenci horských športov, opísal v minuloročnej kapitole. Ale, ak by vás to fakt zaujímalo kliknite si na Bielovodskú 2007. Duško, škoda, že nemôžem takto okopírovať aj další program. Bolo by to jednoduchšie, ha ha ha.

Tak to bol úvod. Teraz som si už sadol k počitaču a prezerám fotky, aby som zachoval poradie akcií a výletov v tejto originálnej doline našich veľhôr. Prepáčte, nachvíľu som si odskočil do kuchyne pre pohár Svätovavrineckého.Už som tu.

Začína štatistika. ŠTVRTOK Obsadenie: Predseda- Duško, Horár-Ivo, zahraničný delegát- Honzo a ja-Lubo, alias Peťo. No podľa mien je nás aspoň 10, ale skutočnosť- 4 kusy. Vybral som a pomenoval zopár orientačných fotografií z každého dňa. Ďakujem predsedovi za ich umiestnenie na našu stránku. Zhodou okolností naše kroky viedli opäť pod Český ľad. Český ľadopád bude asi nejakým mystickým kľúčom, ktorý nám otvára tuto dolinu. Dnes snežilo. Tak ako i minulý rok a potom…sa vyjasnilo! Kto vie…? Ľad bol krásne vytečený, inak ako minulý rok a o to to bolo zaujímavejšie, možno v niektorých pasážach i náročnejšie. Druhý snímok je už z vrchola ľadopádu a komentár už má. Po vylezení sme sa vrátili pod ľad po Honzíka, ktorý si vyskúšal dolnú časť. Vyniesli sme žlabom lyže do Českej dolinky, nasadili pásy a šlapali pokiaľ to pôjde. Pod Mnícha. Bolo už po 18tej keď sme zlyžovali a vrátili sa spokojní do ZRUBU. Čakala nás už posila. Ivuško- Mercedes a Roman- člen nášho spolku. Ale pre zaneprázdnenosť sa nezúčastňuje väčšiny akcii. Tak sme radi že je s nami. Stručne. Spoločenský večer ako vyšitý, len ako som už naznačil. toho piva bude málo. Ale našťastie niečo tiež priniesli.

PIATOK Poznáte to, kto večer ťahá,  ráno nemôže-ťahať. Viď foto- štyria nastúpení a ja s predsedom uzatvárame s odstupom výpravu. Smer ľady pod Divou vežou. Poviem vám, stúpanie, slnko, pot-včerajši večer z nás pomaly vyprchal. Prvá hodina je najhoršia. Na ľadopáde sme sa vystriedali všetci a s radosťou sme zlyžovali do ZRUBU. Opäť posila. Robo, brácho. Ale tento večer už bol v réžii daľších. Len si tak matne spomínam, že som odchádzal spať uprostred veľkej debaty- zrkadlovka versuz digital.

SOBOTA Zostáva: Duško, Ivo, Ivuško,Roman, Robo a ja. Honzík po 2 dňoch spokojný odchádza do Prahy. Pracovné povinnosti. Takáto silná zostava tu ešte nobola. A poviem vám stálo to zato. Náš cieľ : Rovienky, Malý Závrat. Krásna túra, ktorú umocnilo počasie a výborný sneh. Len Roman bol trošku nespokojný, že prišiel na pár dní a zabudol doma foťák. Lyžovačka do ZRUBU bola dlhá, fantastická. To je tá Odmena.

NEDEĽA Najlepšie by bolo zapnúť telku a pozerať rozprávky.Ale traja sa balia. Ivuško, predseda a Roman. Čaká ich spoločná cesta do Blavy a práca. To im veru nezávidíme. My traja sme sa vybrali po rozlúčke a slziach pod Východnú železnú bránu. Zaujímavá trasa. Ale v strmšom teréne, už pod Bránou sme to kôli lavíinovému nebezpečenstvu, doskám a zvýšenej intenzite slnečného žiarenia otočili. Oproti. Do strmého, ale vyhriateho bezpečného žľabu pod Velickým sedlom. Ivo, Robo a ja. Paráda. Ja som do poslednej strmej časti radšej naložil lyže na chrbát a vystúpal po svojich. Zlyžovali sme krásny žľab so sklonom, ktorý u mňa vzbudzuje rešpekt. Pred rokom by som si na to netrúfol. Vďaka ti Horár.

Robo sa pobral po návrate domov a tak sme večer strávili už len ja a Horár. Bol čas prebrať už i rodinné veci a tak isto čas a priestor prejsť do hlbín horolezeckej duše. Je to fakt. Treba si popri tejto činnosti uvedomovať i nebezpečenstvá. Niekedy stači veľmi málo…Ale treba robiť všetko zodpovedne a to čo už neovplyvníme, tak už neovplyvníme. Zatial je to všetko OK a treba sa radovať.

PONDELOK Škorušiaky. Ukončili našu tohtoročnú aktivitu v Bielovodskej doline. Samozrejme mi Horár nachádzal najťažšie cesty, ale ťažko na cvičisku ľahko na bojisku…

Pobalili sme, upratali a za sneženia dorazili do horárne k autu..

A čo na záver? No klasika. Večera, pivečko v Tatra pube v Smokovci a hor sa do Nového Mesta, do Piešťan, do Blavy, domov, do prdele, ale tam bolo krásne!

Zase nabuduce!

                                                                                                           Čaute Peťo.

  

 

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS
Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS
Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS
  Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS Highslide JS