Horecsport
Slovensko - Vysoké Tatry     >> (  next  )

Október 2006               

Ostrý štít, Široká veža, Javovorový štít, Čierna Javorová dolina, Gerlachovský štít.

 Konečne jeseň. Tento rok som sa na toto farebné ročné obdobie mimoriadne tešil, pretože v lete moc do Tatier nechodíme - moc ľudí,nestabilné počasie. Krásne jesenné dni sú v plnom prúde,čiže neváhame ani my Horcovia a vyrážame do kopcov. Stačí sa dohodnúť s kamarátmi. V čase písania tohto článku sme absolvovali zatiaľ dva výjazdy,dúfam,že pribudne minimálne rovnaký počet. Prvý výlet som absolvolal s Ivom - horárom. Ubytovanie sme nezohnali nikde na horskej chate ( najlepšia by bola Zbojníčka), nakoľko bol u nás v piatok sviatok. Všetko obsadené.Štandartný "duchaplný" telefonický rozhovor s chatárom zo Zbojníčky ma definitívne odradil od zháňania nejakého miestečka na chate. Čiže ubytovanie dole - dlhé nástupy. Ale z toho už vedu nerobíme, Alpy naučia. Našťastie priateľ na telefóne - v tomto prípade kolega Rasťo(nekonfliktný typ), užívajuc si dovolenku v Smokovci prichýli dvoch "mrdokazov" na víkend k sebe na privát. Rovno pod Tatry pub!

V piatok ráno vyskočíme na prvú lanovku smer Hrebienok. Okamžite sa derieme na čelo pelotónu smerujúceho do oboch Studených dolín. Za 1h15min sme na Zbojníčke. Na chate sa v kľude naraňajkujeme, dáme kávičku.

Smerujeme pod Širokú vežu, avšak už z diaľky počujeme, že pod stenou je nejako rušno. Je to tak - práve sa zranil anglický turista a naši horolezci volajú LZS. Uvedomujeme si, že o chvíľu začne v skalách Južnej steny "frmol", tak to balíme a presúvame sa pod Ostrý štít. O chvíľu (naozaj je to tak) je vrtulník s rachotom v doline. Pri navliekaní sa do sedákov nalietava nad nás a pýta sa či sme to my. čo potrebujú pomoc. Dávame znamenie " že reku ešte nie". Cestu (Haberlein) zvládame v pohode a ani to tak dlho netrvá a stojíme na vrchole. Išlo to dobre. Bodaj by aj nie v takomto počasí. Tu pohovieme, najeme sa a dohodneme, že ešte čosi vybehneme. Mám rád tieto debaty, tak strašne vzdialené od každodennej BA reality. Pár krát zlaníme (bol to frajer ten Vlado Tatarka) a sme dole.

Času ešte trochu zostalo tak sa ponáhľame pod Široku vežu - tú vybehneme za 30min cez roklinu a na vrchole si vychutnávame krásny podvečer.Schádzame cez Priečne sedlo a Térynku kde hodíme pivo a reč s chatárom Mirečkom o tom, čo nového v Grindenwalde.(tiež tam bol onehdá na výlete bez pokusu ako v septembri  aj my). Dole schádzame po tme rovno do Tatry pub-u kde sa odohráva gitarová šou. Jedno pivo, druhé...

Ráno presná kópia predošlého, akurát o čosi neskôr. Čas na Zbojníčku ostáva rovnaký. Raňajky,kávička. Nemáme naponáhlo-je krásny deň.Náš cieľ je tentokrát výrazný Puškášov pilier na Javorák. Rebrom je krásne lezenie končiace na plate. Úžasná zábava bez väčších ťažkostí, takže hore dávame ešte malý prídavok. Krásny zážitok mám z tohto dňa. Podvečer pomaly kráčame cez Zbojníčku a Hrebienok ako ináč do Tatry pubu.

Keď si pomyslím čo nás čaká posledný - tretí deň,nemám moc chuť do života.Ráno 5.50 busom do Javoriny čiže na sever a odtiaľ sa nejako "preondieť" na juh. Najlepšie cez horárovú životnú úchylku Ľadovú dolinku po prípade stihnúť ešte Snehový štít. Čiže najprv kráčame hore Javorovou, odbočku - už neznačenú do Čiernej javorovej sme s prehľadom prešli - tak sme strhli riadenie hocikde doľava cez potok a čuduj sa svete úzky chodníček sme našli. Ďalej až k Čiernemu j.plesu až pod nástup pri Čiernom vodopáde. Už od plesa vzbudzuje dolinka rešpekt. Akonáhle sme dorazili k nástupu, začína pršať. Jasne,  je rozhodnuté. V neistom počasí neradno vstúpiť do tejto tajuplnej nádhery. Nabudúce. Uhýbame teda vľavo do Čiernej j.dol. smerujúc na hrebeň do Ľadového sedla. Avšak ani tam nie je cesta zadarmo. Na navlhnutých skalách a suti sa veľmi šmýka, takže keď štvornožky vybehnem do sedla som aj rád. Pravdupovediac som rád, že som v zime nevidel kadiaľ idem - robili sme ten istý prechod, len v opačnom smere v totálnej hmle, lavíny vtedy okolo nás hučali jedna za druhou.

O hodinu už pijeme pivo na Térynke. Zadarmo (naše zúbožené tváre urobili na Mirečka asi dojem). Ďakujeme, prídeme opäť.

V Smokovci sme tušim aj unavení a keďže šoférujem, ticho závidím horárovi pivo a dávam si zákusok...

P.S.(pre predsedu Dušana a Ľuba)

Keby vám niekedy Ivo navrhoval krásnu túru v Čiernej javorovej doline,či už v zime alebo v lete radšej sa vyhovorte, že vás bolí noha...

 

Na druhý výlet sme sa vybrali spolu s predsedom. S ubytovaním tentokrát nebol problém, po večernom príchode do Tatier nám veľmi pomohla Ďuriho pomocná ruka v podobe jeho bytu vo V.Hágoch. Tu sme nezištne utužili kolektív s ďalším parťákom Dušanom, ktorý sa prednedávnom vrátil spolu s Ďurim z expedície v Pakistane. Nádherné foto a družná rozprava nás zdržali do 2.00. Alebo to bola tá slivovica? No každopádne ráno bolo kruté. Ale ono to až tak úplné ráno nebolo. Aspoň pre horolezcov nie. Ďalšie ubytovanie sme mali už zarezervované na Sliezkom dome. Sám som bol už zvedavý, čo všetko sa tu zmenilo za ten čas, čo sme tu neboli. Referencie neboli moc kladné. No a úprimne povedané, k lepšiemu hádam nič - až na ochotné dievčatá z personálu, ale tie  v globále asi ťažko ovplyvnia mizériu, ktorá vládne na Sliezkom dome. Ceny vysoké, kuchyňa podpriemerná, naliaty kuchár na rovnakej vlnovej dľžke ako večne nonšalantne potácajúci sa pán vedúci Š. Toto je obraz slovenského vysokohorského hotela. Nedá mi to neporovnať so susedným Rakúskom. Myslím,že sa tu opäť tak skoro neukážeme. Napriek tomu tu bolo aj niekoľko pozitív. Ako jedno z nich je to, že raňajky podávajú už od 5.00. V nedeľu túto výhodu využívame a okolo 6.00 vyrážame na známu "Martinku" - hrebeň vedúci z Poľského hrebeňa na Gerlach.

Počas cesty hore dolinou sa rozhodujeme túru skrátiť a nastúpiť až na jej krajšiu časť -  v Litvorovom sedle.Za posledné 3dni v Tatrách prišlo vždy poobede značné zhoršenie počasia a s ním aj hmla.

Ráno je nádherné, šlapeme ako hodinky a onedlho sme už v sedle.Tu stretávame dvojicu, ktorá sa chystá na tú istú túru.

Je to horský vodca Mišo so zákazníkom. V tej chvíli ani netušíme, že celý deň absolvujeme viacmenej spoločne a pri krátkých debatách sa dobre bavíme. Prvých ľudí stretávame až pri zostupe zo Zadného Gerlachu to Tetmajerovho sedla. O 20min už sedíme pri vrcholovom kríži na Gerlachu. Tu je však už husto, zástupy ľudí s horskými vodcami sú snáď za každou skalou. Rýchlo utekáme a v kľude sa posilníme na Kotlovom štíte. Zostup Velickou próbou je dosť nezáživný a nekonečný.

Krásny deň a vydarenú túru zakončíme spoločným pivom na Sliezkom dome.

 

Horcu zdar!                                     

   Panoráma Tatier zo Zadného Gerlachu                                                                   

                                                                                                                                              Ivan

 

 

<<<<<