A čo zima? Alebo, že by jar?
Teraz to vlastne s určitosťou ani neviem, no
ale viem čo nemám rád – leto. No hlavne ,že je leto za nami a hlavne,že
som sa dohodol sám so sebou a so svojim voľným časom, že napíšem
zopár riadkov
o tej našej jeseni...
Ja to vlastne iba trochu zhrniem a skrátim.
Teraz keď to píšem je ešte len začiatok novembra, tak dúfam že ešte
nejaký ten lezecký deň pribudne. No pravdupovediac mám trochu
zmiešané pocity, lebo „istá“ časť našich klubistov sa po tom čo sme
utreli nos na Grandes Jorases nejako odlmlčala a tušim predčasne
ukončila sezónu. Ja som sa naštastie opravil hneď začiatkom
septembra. To sme vyJe to tak – jeseň je tu. Je to moje obľúbené
ročné obdobie, možno aj najobľúbenejšie. No moment. razili s Horárom
do Tatier. Počasie malo byť dobré. Ale nebolo. Teda aspoň prvý deň.
To sme vyrazili smer Ošarpance. V hmle a silnom vetrisku som pod
nástupom s radosťou zistil ,že som si nezobral rukavice. Účinok bol
okamžitý- prsty ihneď v komíne(voda) navlhli, vychladli a posléze
omrzli tak , že som mal celý deň s nimi robotu, v ten deň som
dokonca aj Horárovi závidel jeho namakanie rukavičky z Kauflandu
J.
Vlastne som chcel v skratke povedať, že cez Ošarpance , Dračí štít
sme sa dostali na Vysokú. Počas celej cesty bola na skale inoväť
hore na Vysokej už riadna námraza. Cesta je v sprievodcovi popísaná
ako „jedna z najkrajších hrebeňových túr v Tatrách“. Nuž nemôžem
posúdiť lebo som za celý deň nevidel ani h.... Ale občas sa treba aj
potrápiť veď hrdinovia sa rodia iba v ťažkých podmienkach , že
predseda.
Obsluha na Popradskom fungovala tiež
štandartne, takže celkovú stratu času vďaka šikulkám –pomätencom
čašníkom by som tipoval tak na 1hodinu. Ale veď to by nebolo ani ono
keby to tam aspoň raz fungovalo
J
Spali sme u Ďuriho na Hágoch, večer nás
poctil svojou návštevou sám predseda, tak sa okolo polnoci urazil a nechcel
vypnúť telku, lebo mal čosi dôležité rozpozerané...
Druhý deň sa už počasie umúdrilo a my sme
sa vybrali pod Batizák. Presnejšie pod jeho južnú stenu, známu
svojími platňami. Nuž sme si aj my zaliezli v tých Kuttových. Dole
sme nezlaňovali – ako ostatní vážne sa tváriaci „horolezci“ , ale
sme prebehli cez vrchol Batizáku a vrátili sa pod nástup.
Predpokladám, že tí tam zlaňujú ešte doteraz podľa toho aké zmätené
výkriky sa niesli dolinou zo steny. Niekedy sa čudujem ako mohli
vôbec trafiť do doliny. A oni sa potom ešte vyberú aj liezť..No.
Hlavne že vyzerajú ako z katalógu. Veď o čo ide..Dole sme išli cez
Slezkééj dúm , dali sme pivo , dole išiel s nami jeden Poliak,
vravel že ubytko tam stojí 1600,-, ale máš tam plazmu a prípojku na
internet. Presne to je to čo horolezec potrebuje, keď sa chystá na
túru, alebo keď príde zničený z nej. Čiže logicky obchádza výčap a uteká
sa bezodkladne konektnúť, lebo už 6hodín nemá spojenie so svetom.
Teda čo zas toto je? Hmm. Asi stárnem. Teda týmto končím tento
víkend. Ja tiež musím vždy všetko ofrflať. |
|
|
|
|
|
|
TToto
bola tušim prvá akcia, potom nasledovali aj kratšie výlety do rakúska
na Hohe wand- 2krát,potom sme pobudli jeden víkend na Peilsteine, spali
sme na parkovisku, naštastie sami,
|
|
|
 |
|
 |
|
pPotom som sa
objavil v Tatrách s kamarátom Jirkom, hlavy sme doslova „prevetrali“ na
Žabom koňovi keďže docela fúkalo, na druhý deň som sa vybral s Predsedom
a Ďurim na Satan. Chalaniská sú z Tatier, neni problém, dobre to poznajú,
neni problém, boli tam, neni problém, boli tam v zime a lýžovali to a tu
je malý problémik, ono to v zime sakra vyzeralo trošku ináč ako teraz
a my sme vlastne boli z druhej strany a to neni ten správny žľab a to
neni tá zostupovka, haha vyber sa na túru s Tatrancami o zábavu
postarané, ale nakoniec pivo s veľkým prehľadom na Štrbskom.
Neni
problém. |
|
 |
|
 |
 |
 |
O dva týždne
na to už sme boli s Predsedom opäť v Tatrách. To sme zaútočili na
Kežmarský štít. Musím povedať , že to bola naozaj krásna túra, v krásnom
počasí, aj sme trochu poblúdili, aj sme materiál ponachádzali, aj
sme sa snehom brodili, aj sme Duškovho kamaráta na Skalnatej chate
navštívili, aj sme išli dole zdevastovanými Tatrami, aj sme si
zanadávali „ako je to možné“, aj sme na nič neprišli, aj udené
koleno s pivom v Lomnici chutilo znamenite, aj nás to tak zmohlo, že
na druhý deň sme sa takmer na nič nezmohli... |
 |
 |
|
 |
 |
 |
|
|
|
|
 |
|
Naposledy som zavítal do Tatier minulý týždeň.
Podaním rúk na Ľadovom štíte sme oslávili s Jirkom a Martinom
Československú republiku. Oni mali voľno , ja Slovák som musel do
roboty... |
|
|
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
|
Horám zdar a Horcu zvlášť
Ivan |