A čo zima? Alebo, že by jar? Teraz to vlastne s určitosťou ani neviem, no ale viem čo nemám rád – leto. No hlavne ,že je leto za nami a hlavne,že som sa dohodol sám so sebou a so svojim voľným časom, že napíšem zopár riadkov o tej našej jeseni...

Ja to vlastne iba trochu zhrniem a skrátim. Teraz keď to píšem je ešte len začiatok novembra, tak dúfam že ešte nejaký ten lezecký deň pribudne. No pravdupovediac mám trochu zmiešané pocity, lebo „istá“ časť našich klubistov sa po tom čo sme utreli nos na Grandes Jorases nejako odlmlčala a tušim predčasne ukončila sezónu. Ja som sa naštastie opravil hneď začiatkom septembra. To sme vyJe to tak – jeseň je tu. Je to moje obľúbené ročné obdobie, možno aj najobľúbenejšie. No moment. razili s Horárom do Tatier. Počasie malo byť dobré. Ale nebolo. Teda aspoň prvý deň. To sme vyrazili smer Ošarpance. V hmle a silnom vetrisku som pod nástupom s radosťou zistil ,že som si nezobral rukavice. Účinok bol okamžitý- prsty ihneď v komíne(voda) navlhli, vychladli a posléze omrzli tak , že som mal celý deň s nimi robotu, v ten deň som dokonca aj Horárovi závidel jeho namakanie rukavičky z Kauflandu J. Vlastne som chcel v skratke povedať, že cez Ošarpance , Dračí štít sme sa dostali na Vysokú. Počas celej cesty bola na skale inoväť hore na Vysokej už riadna námraza. Cesta je v sprievodcovi popísaná ako „jedna z najkrajších hrebeňových túr v Tatrách“. Nuž nemôžem posúdiť lebo som za celý deň nevidel ani h.... Ale občas sa treba aj potrápiť veď hrdinovia sa rodia iba v ťažkých podmienkach , že predseda.

Obsluha na Popradskom fungovala tiež štandartne, takže celkovú stratu času vďaka šikulkám –pomätencom čašníkom by som tipoval tak na 1hodinu. Ale veď to by nebolo ani ono keby to tam aspoň raz fungovalo J

Druhý deň sa už počasie umúdrilo a my sme sa vybrali pod Batizák. Presnejšie pod jeho južnú stenu, známu svojími platňami. Nuž sme si aj my zaliezli v tých Kuttových. Dole sme nezlaňovali – ako ostatní vážne sa tváriaci „horolezci“ , ale sme prebehli cez vrchol Batizáku a vrátili sa pod nástup. Predpokladám, že tí tam zlaňujú ešte doteraz podľa toho aké zmätené výkriky sa niesli dolinou zo steny. Niekedy sa čudujem ako mohli vôbec trafiť do doliny. A oni sa potom ešte vyberú aj liezť..No. Hlavne že vyzerajú ako z katalógu. Veď o čo ide..Dole sme išli cez Slezkééj dúm , dali sme pivo , dole išiel s nami jeden Poliak, vravel že ubytko tam stojí 1600,-, ale máš tam plazmu a prípojku na internet. Presne to je to čo horolezec potrebuje, keď sa chystá na túru, alebo keď príde zničený z nej. Čiže logicky obchádza výčap a uteká sa bezodkladne konektnúť, lebo už 6hodín nemá spojenie so svetom. Teda čo zas toto je? Hmm. Asi stárnem. Teda týmto končím tento víkend. Ja tiež musím vždy všetko ofrflať.