Horecsport
Slovensko - Vysoké Tatry     >> (  next  foto)

Február 2008  - 

  ZostavaIvan, Ivo, Lubo

Zo svätej štvorky sme sa zišli traja

 

Zo svätej štvorky sme sa zišli traja. Horár, Mercedes a ja. Pýtate sa na čo? Na toto: Ľadopád Záhradky, Zamkovského chata, Grossov ladopád, Cyklistický ľad, Téryho chata, Priečne sedlo, ľad Uholné prázdniny, výstup k Lomnickému ľadopádu, Filmársky žľab.  Duško ty si asi vytušil,čo nás čaká, teda čo nám horár naservíruje, tak si radšej zostal doma.

            Ale postupne. Odchod sme si naplánovali v ranných hodinách. Stretli sme sa u Mercedesa, nie v Blave, ale v Novom Meste. Ivuško spal už u rodičov a ráno nás čakal s plnou poľnou. Horár dorazil z Blavy asi 10 min po mne aj s kamarátom, ktorého sme brali do Štrby. Naložili sme materiál a proviant a nabrali smer Tatry. Cesta ubiehala celkom dobre a Mercedes si pravdepodobne utvoril osobný rekord. Vydržal až po pumpu Ivachnová, na začiatku dialnice do LM. Chlanov som prehovoril na malé občerstvenie. Nevodiči pivo, káva a ja som si pochutil, nie po prvý raz na palacinkách. Predseda, keď pôjdeš domov, stav sa, sú fakt výborné.

            Už z dialnice pred LM sme videli Kriváň. Predpoklad jasného počasia. A to nám fakt prialo po celé 4 dni. Do našich veľhôr sme dorazili okolo poludnia, potom čo sme vyložili kamaráta a po krátkej prestávke, keď sme sa najedli a pobalili. Takže po pristátí v Smokovci sme mohli hneď vyraziť.

            Smer Hrebienok. Zastali sme na stanici novej  pozemnej lanovky, zistili sumu za jednu jazdu a pokračovali po nemom súhlase pešo ďalej. Teda zopár názorov padlo, ale radšej ich neuvediem. Alebo teraz si predstavte, že sa zo 5 riadkov len píska

            Lyže sme nasadili až po 20 min chôdze. Snehu nebolo veľa. Hrebienok, pauzička, pivečko, slniečko. Smer Zamkovského chata. Nie je ďaleko, ale uvideli sme ju  až večer. Nie,nezablúdili sme, ale plánovane nás zlákal ľadopád Záhradky. Bol pekne vytečený, čo nás potešilo a mňa i to, že skupinka 3 lezcov práve odchádzala. Na rozcvičku ako stvorený. Mal 2 dlžky. Pohoda klídek, tabáček. To som ešte netušil čo ma čaká o 24 h neskôr. Zlaňovali sme už za šera, zbalili matroš, pripravili čelovky a vyrazili na chatu. Svetielko sa objavilo po 40 min šlapania. Dobrý večer, sobota, ľudí dosť a prosíme si 3 pivká. Až potom sme vybavili ubytovanie, nebolo sa kam náhliť. Večer sme uzatvárali traja, tak ako i ďalšie ostatné. Ale ako tak pozerám, budem musieť byť stručnejší. Kým to prečítame, zaspíme. A to by som fakt neprežil.

            DEŇ DRUHÝ-NEDEĽA.

            Z chaty vyrážame po výdatných raňajkách a Ivuškovej praženici poslední. Ako obyčajne. Cieľ: Grossov ľadopád vo Veľkej studenej doline. Teda zjazd k rázcestiu a smer Zbojníčka. Asi po 40 min sme ho uvideli. Opäť krásne vytečený. Obä jednodlžkové časti.

Takže motivovaný motor nášho mužstva Horár vbehol do prvej časti a už to aj  lietalo.Čakan,čakan,mačka,mačka,čakan,čakan,mačka mačka,čakan,šroba,expreska,lano.........

Druhý Mercedes a ja som nakonec vyčistil ľad obtiažnosti 4 , 4-.Krásne lezenie. Prvá časť za nami. K druhej časti sme vyšli širokým sneho vým žlabom. Je mohutnejšia, širšia ale i obtiažnejšia. Hlavne v hornej časti,keď vám dochádzajú sili musíte zabojovať.

            Tak a sme pri tom, čo som ešte pred 24 h netušil. Kľud,všetko dobre dopadlo, len to bolo trošku náročnejšie. Dosť.

            Motor,caterpillar, šiel prvý. Kolmo hore do širokej asi 17-20 m vysokej steny ľadu.Už i na Horárovi bolo vidieť,že je vo svojom živle.Náročnejší ladík.Zapotil sa pri poslednej šrobe. Pri tej ktorá mne potom vohnala posledné zbytky adrenalínu do krvy. Ale musela tam byť. Nakoľko štand nad ľadom bol na plošine 15 m vpravo. Istila a udržiavala smer lana.

            Horár zvládol výstup bravúrne, však sme ho i povzbudzovali,(za čo nám bol vďačný.) Káždý dáva vďačnosť inak najavo, ale mi ho už poznáme. Druhý šiel Ivuško. Vyčistenie ľadu sme si podelili na polovicu a pre mňa zostala i posledná udržujúca smer lana. Ivuško sa tiež parádne zapotil. Najmä v hornej časti pri upevňovaní môjho lana do expresky. Doslova štrikoval. Pod nohu,cez ruku,cez plece,zle...zasa naspäť,pod  ruku pod nohu.......až sa mu to podarilo.Ale bolo vidieť ,že sa vyslinil.Fučal ako býk po....Rešpekt voči stene vo mne rástol priamo úmerne s Ivuškovým doliezaním. Zamakal a zvládol to výborne!

            Lezééém!Ozvalo sa horou. Zhora som začul flegmatickú antošovskú odpoveď .Istim.

Prvá tretina OK.Druhá tretina ľahšia,dalo sa i vydýchať,a nástup do poslednej.Asi 3-4 m.Ku šrobu asi 2,5m.Čakan ,čakan,mačka,mačka......vydýchať sa.Čakan ,čakan,mačka ,mačka...Výdych. Ku šrobu asi meter. Zasa ďalej. Ľadový šrob mám na úrovni prilby. Pre pohodlnejšie vybratie musím ísť ešte vyššie. Čakan,čakan,čakan,čakan,čakan. Konečne drží. A sily ubúdajú. Mačka ,mačka. Druhá nedrží! Zasa mačka a zasa. Konečne drží. A sili ubúdajú. A už sa sustreďujem na vybratie šrobu. Uvolním ruku a chcem točiť. Nemôžem sním ani pohnúť. Horár,čo si ho tam prilepil? Musím sa chytiť oboma rukami a trocha sa vydýchať. Ale viem ,že treba konať,lebo čím viac to budem naťahovať,tým to bude horšie. Zaberiem. Začína povolovať. Ide. Zatinam zuby a cedim kyslík pomedzi ne. Len aby mi nespadol. Už je na poslednom závite. S necitlivými prstam, so zvyškom síl ho zapínam na25 krát  do sedáka a uchopujem čakan nado mnou. Bože oddych. Relatívny. A zasa čakan ,čakan, čakan...bolo bezvetrie,ale i tak mi ho unášalo stále bokom. Musím. Nemôžem. O 40 cm zasa vyššie. Brní mi celé telo, ruky si necítim. Volám čo valám. To vedia len Horár a Mercedes. Upozorňujem ich, že končim, nech držia lano skrátka. Som na dne.

            A Horár po mne, že musíš, musíš a zaber a podobné kraviny. No nezabili by ste ho?!A akoby toho nebolo dosť, kričí, že  Lubo najskôr si naprav lano! A fakt. Ako som ho uvolnil z poslednej šroby ubehlo vpravo ku smeru istenia. Ako som stúpal vyššie a nevnímal svet okolo zachytilo sa o malý ale pevný cencúľ. A ja by som pri páde šiel dolu a potom do kyvadla na skalu. Asi toto vo mne vyburcovalo zo dna už neexistujúce sily. Zaťal som ľavý čakan asi na štvrtý krát a presne v tom momente sa mi vyšmykla mačka a s ňou druhý čakan.

No už letííím.A...neletel som.Ľavý držal. Neviem odkiaľ sa tie sily vzali. Veď som si myslel, že som na dne.

            Ale nebol som. Ľudský organizmus je nevyspytateľný. Treba bojovať do poslednej chvíle.To neplatí len pri lezení. Pokial nenarazíme na dno ,ani nevieme čoho sme schopní.

            No a tak som sa dostal čakanmi za vrcholovú hranu, uvolnil pravú ruku , vyzvonil lano spod cencúľa a dobojoval  môj boj. Zlanili sme a skončili. Kdežééééé!!! To by tu nemohol byť náš posúvač našich možností. Zlaňovali sme cez pekný komín-vľavo a vpredu ľad, vpravo skala, do ktorej by som naparkoval. Komín je v hornej časti asi 4 m vysoký. Lano bolo natiahnuté zhora, takže hor sa do komína. Vystriedali sme sa . A poviem vám,sily sa vrátili, optimizmus tiež a zážitok to bol jedinečný. Dolu sme zišli snehovým úbočím. Na dnes stačí. Boli asi 4 poobede. Hodinka na chatu.Pivoooooo.

            Chata sa vyprázdnila, večera, pivko, karty, kto prehrá platí horec......

            DEŇ TRETÍ, PONDELOK.

            Ale už to fakt zkrátim. Cieľ:Cyklistický ľadopád,Térynka.

Ľad opäť vyborný.Jednodlžkový, vľavo od strmého výšvihu na Terynku. Oproti cez dolinu upútal pozornosť ľad pod Lomničákom. Výzva do future. Opäť slniečko. Obtiažnosť o málo ľahšia ako včera. Ťažšie úseky sa striedali s oddychovými. Dnes sme vyrazili skôr , takže krátko popoludní sme už traverzovali na Téryho chatu. U milej chatárky sme nechali matroš a po malom občerstvení nabrali kurz  Priečne sedlo.Nasledovalo kochanie a zjazd žľabom každý podľa svojich schopností. Lyžovanie ku chate pre veci a zjazd na Zamkovského chatu.

Večer-viď o pár riadkov vyše.

            DEŇ ŠTVRTÝ, UTOROK.

            Ráno sme sa prebudili dosť unavení. Teda ja a Mercedes. Bolo to vidieť. Boli sme i tichší a Horár pri raňajkách použil vetu, ktorú nemôžem nespomenúť: Aaaa,chlapci javia známky opotrebovania!     

Ale zľutoval sa a vybrali sme tzv. oddychovú verziu. Ľadopád Uhoľné prázdniny.Obtiažnosť 2-3. Okolo obeda sme boli hotoví a motor že poďme trocha ďalej do doliny. Chcel si zmapovať ľad  pod Lomničákom. Tak si ho zmapoval asi z metrovej vzdialenosti. Nechal som sa ukecať a vyšlapali sme asi 50 stupň . žlabom, ktorý sľuboval dobrú lyžovačku. Za slnečného počasia, až k ľadu. Stálo to za to. Zlyžovali sme k Ivovi do doliny a čo teraz.Návrat?

Kdežééééééééé! Filmársky žľab volá! Tak chlapci, bezo mňa. Pôjdem pomaly za vami a počkám na úpetí žlabu. Dobehol som ich v hornej štvrtine, kde sa vyhrievali na slniečku.

A kochali sme sa.Zajtra už budeme v práci. Lyžovačka dolu bola perfektná. Z úročili sme nabraté vedomosti a Horárove rady.Ten sa pri zjazde doslova jašil. Museli ho učiť lyžovať so zviazanými nohami.

            Ale už naozaj dosť! Na chate nás striedali asi10 Holanďnia. Pobavili sme še, pobalili a hor sa do  doliny. V Smokovci sme nemohli obísť Tatra pub a smer domov, do N. Mesta, do Piešťan, do Blavy, do Prdele, ale je tu krásne!

 

                                                                       Ciao,Lubo alias Peťo.

  

P.S.Mercedes urobil zasa rekord.Vydržal až do N.Mesta.     

 

Na tomto výlete sme si ako vidím viacerí posúvali laťku. Ale ako hovorieva náš predseda, silné osobnosti sa rodia len v ťažkých bojoch.

 

 

<<<<<