HorecSport Home Page                                                                                                                                                                                           

Zimné Tatry - Tupá, Ostrva, Patria

Vysoké Tatry

 

      Hoci predpoveď počasia na koniec týždňa nie je moc pozitívna, Ivanov lezecký absťák a túžba po horách je tak veľká, že už v pondelok ma atakuje čo s koncotýždňovým lezením. Po mailovom  a telefonickom ping-pongu modrý šíp vo štvrtok večer  vyráža z Bratislavy, smer - Vysoké Tatry. Zatiaľ je so mnou  iba Horár, v Banke sa pripája Lubo a v Novom Meste  Ivan. Cesty sú už o tomto čase poloprázdne a tak sme na Popradskom Plese v pohode už o pol jedenástej v noci.

Naša  izba má pristup aj na terasu, spoločnú  pre viacero izieb.  Ivan sa  nezdržuje a ako dobrý hospodár, hneď vykladá prinesný proviant na terasu.  Neprejde  hádam  ani  minúta  a igelitka s proviantom sa začína strácať.  To líška uchmatla igelitku a beží s ňou do lesa.

Bežíme za ňou, no klobásy už nezachránime, na moju radosť aspoňže sladkosti jej vypadli z tašky.  Takto poučení  necháme vonku iba plechovkové pivo. To netušime, "že naša nová známosť  " má  rada aj zlatý mok a tak  nás pripravuje aj o dve plechovkové pivá.

Neskôr  sa  potom dozvedáme, že  berie všetko, dokonca aj konzervy.  Pred časom sa tam skoro pobili návštevníci, ktorí sa navzajom obviňovali z krádeží potravín   J J 

 

Ráno je krásne a slnečné, doktor Iĺko sa opäť raz zmýlil.  Balíme materiál a vyrážame smer- Zlomisková dolina. Tu je nástup na našu dnešnú túru.  Superculoir na Tupú. Snehu je málo a tak sme pod žľabom za pol trištvrte hodinu. Naväzujeme sa  na laná. Dvojky su klasické.  Horár  s Lubom, na druhom  Ivan a ja.  Hneď prvá dĺžka nás riadne preveruje. Je tu najťažšie miesto na ceste. Skalná stienka nám dáva riadne  zabrať.  Lezenie bez rukavíc v 10 stupňovom mraze nie je práve lahôdkovou záležitosťou. Ešte hodnú chvíľu necítime končeky prstov. Našťastie,  podobné nástrahy by už na trase nemali  byť.  Následuje výstup vedený zväčšej časti žľabom, ktorý je občas spestrený skalnými alebo mixovými pasážami. Počasie je perfektné, celý čas je modré nebo nad  nami ale  slnko vôbec nevidíme. Škoda, že lezieme  celý čas v tieni.   Istenie je dosť problematické, občas friend, občas sľučka. Najčastejšie využívame snehové kotvy.  Čas pokročil,  vrcholky sa  začínajú farbiť do červena. Prvá dvojka  je rýchlejšia, vidím ich už na konci cesty.  Našich záverečných 10 minút výstupu, už v ľahkom teréne, ideme  na plný plyn. Aj my chceme stihnúť ešte západ  slnka.  S veľkým vypätím  síl sa nám to aj darí.  Je úžasné, keď človek po perfektnej celodenej túre môže zažiť toto nádherné divadlo a navyše spolu so svojimi  kamarátmi.

Pred nami  je však ešte  zostup do sedla pod Ostrvou a ďalej na chatu, kde  prichádzame až za tmy. 

 

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS
Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS
Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS
Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

Sobota ráno.  Dnes sa ukazuje opäť krásny deň. Po  včerajšom náročnejšom dni sa  rozhýbavame trochu pomalšie.  Dnes smerujeme na ľad v Ostrve.  Chodník k žľabu pri kaplnke na Symbolickom cintoríne  však nenachádzame, sme nútení dostať sa  k ľadu obchvatom cez les. V ľade už skúšajú svoje sily mladí adepti ľadolezectva z Košic. Je nás tu takto síce dosť, no presúvať sa teraz na iné miesto, už neprichádza do úvahy.  Ľadopád je dobre natečený,  tak si to aj riadne užívame.  Neskorší nástup a spomalený postup má za následok, že na vrchu ľadu sme až o tretej. Pred  nami  je  možnosť zlaniť  alebo výstúpať Filmárskym žľabom na Strednú Ostrvu.  Ivan nechce znovu prežívať boľavý zostup z Ostrvy, radšej dáva prednosť zlaneniu a návratu na chatu po  trase výstupu. Aj tak je obdivuhodné a priam neuveriteľné čo všetko už po ťažkom úraze dokáže.

My traja postupujeme žľabom hore, je to technicky nenáročné výstup, až 150m pod vrchom žľabu nám cestu prehradzuje skalná stienka. Opätovne sa  naväzujeme, Horár ju zvláda ako prvý, nasleduje Lubo a potom aj ja. Západ slnka nás  zastihuje ešte v žľabe.  Tatranská príroda nám predostiera prekrásne divadlo.  S úžasom pozorujeme fascinujúci pohľad na kamzíka, ktorý si vo svojom kráľovstve na skalách Ostrvy,  vsoko nad oblakmi  vychutnáva posledné teplé lúče zapadajúceho slnka.  Na  tento fascinujúci zážitok sa nedá len tak zabudnúť.   Nás čaká ešte  výstup do sedla a potom si pre zmenu zopakujeme svoj včerajší zostup.  Na  chatu aj dnes prichádzame potme.

 

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS
Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

Nedeľa. Po dvoch dňoch sme už mierne opotrebovaní a tak na dnešný deň padá voľba  na ľad v Partii. Zdá sa, že polhodinový nástup k jednodĺžkovému ľadu je tá správna voľba.

V ľade sú už síce dvaja lezci, no aj  tak sa všetci štyria bezpečne vystúpime až na hornom štande.  Čas je pokročilý, ešte nás dnes čaká cesta naspät domov a  tak už len zlaníme a vraciame sa na chatu.

Balíme veci, potom  si precvičíme nasadzovanie a zhadzovanie snehových reťazí a potom už nasleduje  len návrat  domov po trase Popradské Pleso- Nové Mesto - Piešťany - Bratislava.

 

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS

 

 

                                                                               Dušan

 Viacej fotografii na Picasawebe