Horecsport
Slovensko - Vysoké Tatry     >> (  next  )

November  2005  -   Oblasť Popradské pleso

  Zostava :  Dušan, Ivan, Luboš

 Motto:     Ak porovnám moje lezecké skúsenosti so skúsenosťami mojich dvoch spolulezcov, tak som iba GREENHORN.

      Predseda nášho klubu ma požiadal, aby som napísal zopár riadkov o našej poslednej akcii tak, ako som to videl a vnímal ja.

     V škole ma učili, že každý text by mal mať ÚVOD, JADRO a ZÁVER. Úvod nás uvedie do problematiky, jadro obsahuje podstatu a záver ukončenie.

 Tak teda ÚVOD:

      Myslím, že korene vzniku všetkých víkendových akcií sú veľmi zhodné. Vidina voľného víkendu, telefonický návrh kamarátom – „nešli by sme niekam?!“, vzájomná dohoda a v neposlednom rade – dobrá predpoveď počasia. A tá teda, čuduj sa svete, VYŠLA.

     Nepracujeme spolu, ale určite viem, že v piatok nám všetkým trom šla práca od ruky. Pýtate sa prečo? No predsa o šiestej večer vyrážame do Tatier. Konečná – Popradské pleso. (Nie jazero, ale chata).

     Nočný pochod zo Štrbského plesa na Popradské s plnou poľnou a s čelovkami bol veľmi romantický. Ubytovanie v chate  a na samotnej izbe za asistencie maďarského turistického páru, ktorý nevedel pochopiť, že nie je vo štvorhviezdičkovom apartmáne pre dve osoby, bolo tiež veselé.

 JADRO Č. 1:

Nasledovala večera z vlastných zdrojov a utužovanie kolektívu.

 Menej podstatné:

     Naším sobotňajším cieľom je Chata pod Rysmi, ďalej sedlo Váha, Český štít, Vysoká. Počasie – veľmi dobré. Ale poznáte to, človek mieni a príroda mení. Po štvrtkových snehových zrážkach zostali na hrebeni stopy po snehu, čo náš výstup veľmi spomalilo. Dni sú čoraz kratšie, takže sme boli radi, keď sme sa asi pätnásť výškových metrov od vrcholu Českého štítu otočili a stihli vrátiť do sedla za šera. Cestu horským chodníkom za svitu mesiaca a čeloviek už máme nacvičenú, ale i tak sme sa potešili, keď sme zazreli svetielko chaty.

 JADRO Č. 2:

Proti našej vôli sme doplnili tekutiny (vraj sa to musí) pramenistým STAROPRAMEŇOM, niečo povečerali a pri sledovaní bavážoveho futbalu utužovali kolektív.

Menej podstatné:

     Naším nedeľným cieľom je Žabí kôň. Počasie – ideálne. Ej veru, nebolo mi cestou do reči. Sústredil som sa na výkon. Ale o to viac som sa rozhovoril večer v chate, po fascinujúcom výstupe, fantastických zlaňákoch, oduševnelom zostupe a to všetko prelínané romantickými pohľadmi na jesennú krásu našich veľhôr.

Už viem, prečo sa Žabí kôň volá tak, ako sa volá. Kto nevie, tak mu to prezradím.

 JADRO Č. 3

Ešte poznamenám, že pri návrate na chatu sme nepotrebovali čelovky. Museli sme opäť doplniť tekutiny, kalórie, a aj pri biliarde utužovať kolektív.

 Menej podstatné:

     Naším pondelňajším cieľom je Ostrva nad našou chatou. Ale nie! Keď skoro ráno dorazil štvrtý člen výpravy, vybrali sme sa na Vysokú. Počasie – pri výstupe hmlisto, polooblačno, pri zostupe vyjasňovanie až jasno. (Nuž taká je príroda.)

     Škoda, že práve keď sme boli na vrchole, dosť fúkalo a bola slabá viditeľnosť. Takže sme volili relatívne rýchly zostup. Ale i tak to bol pre mňa veľmi zaujímavý výstup, po ktorom som túžil už dlhšie.

 A ZÁVER!

„Pramenitý“ na rozlúčku, pobaliť sa a hor sa do doliny. Vracali sme sa počas západu slnka a TATRY sa doslova kúpali v zlate. Kamaráti, ktorým ďakujem za krásny víkend určite vedia o čom píšem. 

                                                                                                                       Luboš

                                                                     

<<<<<