HorecSport Home Page                                                                                                                                                                                           

 Úvod zimnej sezóny 2014/15

 

Úvod tejto sezóny sme začali ako už tradične každoročne okolo Silvestra, vďaka uspokojivým podmienkam aj teraz. Bolo to tušim okolo 28/27/30.12 . V Tatrách som už zo dva dni bol a netrpezlivo čakal v BC na Fištróna, čakanie som si spestril lyžovačkou. Fištrónek došiel jedného večera a veruže bol to radostný pohľad na našeho chlapca z Vysočiny. Nabalený alpinista lezeckým materiálom, omotaný dvoma metrami hasičskej klobásy zjavil sa vo dverách s úsmevom od ucha k uchu :-)  .

Plán som už trošku premyslel, pôjdeme do východných zrázov Slavkovského štítu, tam je takmer vždy na úvod sezóny istota ťuknutia si v nejakom ľade. Tak i tento rok bolo. Hoci „povrávalo sa“ a to dokonca aj na horskej deň pred tým, že „ľad isto ešte nie je“. Jasne že to bolo opačne a ľad samozrejme bol. No a kedže pripravením šťastie praje , prialo aj nám a fajne sme si s Fištrónom zaliezli hoci nad nami už zopár dní zúrila víchrica , dokonca sme boli parádne chránení pred nárazmi skalnými rebrami.  Večer v znamení ohne Alkohol posedíme a pokecáme, čo nové na iných ako lezeckých poliach, viacmenej pri čaji, ale zato s klobásou na tanieri.

Na druhý deň meníme lokalitu i navrhujem aby sme vybehli na hřebínek a odtiaľ prejdeme na Sliezsky dom(ďalej SD), lebo šak trasa z Polianky je už dosť okukaná až nezáživná (dole na biku je zábavná). Po príchode na SD dávame každý po pol litra čaju a rozmýšľame či v tej víchrici vystrčíme nos von z hotela. Vietor naozaj skučí, zavíja a vydáva všakovaké hrôzostrašné zvuky, do toho ešte aj dosť sneží .. Nuž ale ako vraví predseda „hrdinovia sa rodia iba v ťažkých podmienkach“ neostáva nám nič iné ako zdvihnúť naše urodzené zadky a štýlom že veď sa ideme iba pozrieť pod Orolínov ľad sa k nemu skutočne aj priblížiť. V doline ani nohy, to by hraničilo tak trochu s úchyláctvom.. Asi sme. Lebo za -16, v silnom vetre a snežení sme ho naozaj preliezli a to až tak , že kamoš Fištrón nešetril na štande slzami, ale nie radosti ale od bolesti, nakoľko chlapcovi trochu omrzli palce :-). Rýchlo zlaniť a ešte rýchlejšie prebehnúť cez záveje, ktoré sa tvorili okolo plesa na SD. Pred hotelom sa vyzliekame a skladáme matroš, vyzeráme ako dvaja polárnici, ale máme dobrý pocit, že sme to nevzdali. Predseda by bol pyšný na nás :-) . Čašník a recepčná na nás nechápavo pozerajú, pyšný na nás nie sú.  Dávame si čaj a pomaly po tme schádzame do Polianky na električku, ktorá ide až o 50min, tak hurá do Tivoli na Plzeň. Až potom na električku...človek musí mať jednoducho nastavené priority. Chichi. Ďalší deň sa zmôžeme už len na zopár oblúkov na lyžiach a doske a na Silvestra ráno sa Fištrónko s Tatrami a mňou lúči ide dom a ja pokračujem v sviatočnom pokľudnom tempe  ešte pár dní užívať Tatranskú pohodu .

 

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

 

Ivík