HorecSport Home Page                                                                                                                                                                                           

Letné Tatry 2010

Jahňací štít, Kôprová dolina, Gánok, Rumanove štíty, Zlobivá

 

Už štandardný prázdninový dvojtýžden so synom pod Tatrami, toho roku skracujeme na týžden. Počasie stanovuje podmienky na túry a tak toho  leta opakujeme výstup spred niekoľkých rokov. Jahňací štiít. Tak ako minule aj teraz začíname túru v Tatranskej Lomnici. Na rozdiel od  minula, kedy sme na Skalnté Pleso vystúpili pešo, teraz využívame možnosti techniky a rodinné zázemie na lanovke. Vyše dvojhodinový peší výšľap k plesu zvládame tentoraz za pomoci tatranských lanových dráh za 15 minút.

 

Tristometrové prevýšenie do sedla pod Veľkou Svišťovkou zdolávame s prehľadom a následne nás už čaká pre zmenu zostup k Brnčalke. Tu sa už pomaly začína napľnať kapacita chaty. Nezdržiavame sa tu a strmým svahom stúpame k Červenému plesu. Nasledujú traverzy cez dve snehové polia, výšvih cez reťaze a sme na hrebeni. Oblačnosť sadá nižšie, je zrejmé, že z vrchu toho veľa neuvidíme. Ešte pol hodiny a sme na vrchu - Jahňací štít 2230m Keďže začina mrholiť nezdržiavame sa tu dlho a viacmenej na otočku ideme dole.

 

Na trávnatých svahoch nad Červeným plesom nám cestu križuje stádo kamzíkov. V asi pätnásť kusovej čriede sú aj totoročné mláďatá. Je úžasné sledovať s akou ľahkosťou sa pohybujú po skalách. Napodiv sa nás vôbec neboja a tak si ich asi desať minútovú blizkosť aj patrične vychutnávame. Krásny zážitok. Kamzíky sa pomaly presúvajú k Jastrbej veži a tak sa poberáme aj my.

 

 Zostupujeme k chate, dopĺňame stratené tekutiny a potom už nasleduje záverečná čast túry. Vyrážame smerom k Šalviovému prameňu, odbočka na Matliare a konečne sme na parkovisku pri lanovke v Lomnici  ( viacej fotiek na Picasa webe )

 

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

 

Syn ma "opúšťa" a odchádza na letnú trenčiansku Pohodu. Uvolnený časový priestor chcem využit na bicyklovú obhliadku Kôprovej doliny. Už som tam nebol dávnejšie ( vlastne už je to riadne dlho ) a navyše si aj chcem obzrieť pokalamitnú situáciu v doline na vlastné oči. Trasa z Važca krížom cez horu mi dáva zabrať a tak som rád keď sa lesná cesta konečne napája na asfaltovú cestu Slobody. Míňam vyhoretú chatu kpt. Rašu, Tri Sudničky a za 15 minút už odbáčam z hlavnej cesty smerom na Podbánske. Tu mám ešte stále možnosť voľby doliny, Kôprová alebo Tichá.

Nakoniec zostávam pri pôvodnom zámere, aby som si obzrel Kriváň aj od Kotín. Kriváň náš symbol Slovenska a dominantný vrch západnej časti Vysokých Tatier mám po celý na očiach. Najprv to je pohľad vpredu a postupne ho obchádzam zľava.

Do Kôprovej doliny som sa vybral hlavne preto, aby som sa na vlastné oči presvedčil aká je pokalamitná situácia v doline, toľkoktát pretriasaná v mádiach. V spodnej časti doliny, kde nechali lesníci a drevorubači polom viacmenej v pôvodnom stave sa pomedzi smrekové vývraty tlačia na svetlo nové stromčeky.  Rastie tu nový zmiešaný les. Neuveriteľný vtáčí koncert lahodí mojim ušiam a je balzamom na dušu. Je to jednoducho úžasné, taký vtácí spev v Tatrách často nepočuť. Je zrejmé, že tu pulzuje život na plné pecky.

No stačí zdvihnúť zrak trochu vyššie a pohľad sa zastaví na vyschýnajúcich smrekoch. Je zrejmé, že lesníci tu už nezmôžu nič. Ťažba vymierajúcej hory je pomalšia ako útoky podkôrného hmyzu, na ešte zdravé smreky. Ani neviem čo je deprimujúcejšie, či pohľad na vyschnuté smreky a či pohľad na drevorubačmi vyholené svahy. Oboje je bez života. Ale čo je na tom najhoršie, dlhší čas sa to ani nezmení.

 

Opať som sa presvedčil v tom, čo som už zistil pri mojich tatranských túrach dávnejšie. Viacmenej všetky smreky na južných svahoch Vysokých Tatier vyschnú a následne aj padnú na zem. Buď sa vyschnuté stanú hračkou silnejšieho vetra, alebo ich k zemi zložia drevorubači.

 

Lesná cesta je dlhá a poskytuje rôzne pohľady na Kriváň. Z každého uhla Je Kriváň iný, je jedinečný. Čas pokročil a preto otáčám svojho dvojkolesového tátoša a vraciam sa naspäť. Po občerstvení na Podbanskom sa mi ani moc nechce šľapat naspäť do kopca.  Lenivosť je veľká a tak na Troch studničkách operatívne mením plán a trasu, chcem si skrátiť a zľahčiť si cestu domov. No nakoniec to dopadlo úplne naopak. Namiesto 10 minútovího stúpania po  asfaltke a 3/4 hodinoveho zjazdu  lesom ( ktorému som sa chcel vyhnúť) zažívam blúdenie lesom po rozbitých pokalamitných cestách s výjazdom do Východnej. Už iba sedem kilometrov a som doma.     ( viacej fotiek na Picasa webe )

 

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

 

Po niekoľkých dňoch pracovného nasadenia a pri Iľkovej predpovedi dobrého počasia plánujem ešte jeden tatranský útok.  Dlhodobejšie  už pokukujem po prechode celého  hrebeňa Solísk. Telefonujem na Hágy Ďurimu, ten však  na mňa kašle, radšej dáva prednosť dámskej spoločnosti na Satane. Mám však aj náhradné riešenie – Rumanova dolinka a tu  je pre mňa viacero možností: Gánok, Rumanove štíty, Zlobivá.  

Už ani neviem po koľký raz stúpam chodníkom zo Štrbského na Popradské pleso. Za hodinku som na Popradskom, počasie je krásne tak sa tu ani nezdržiavam a smerujem ďalej do  doliny Zlomísk. Najprv to šibnem k Ľadovemu pliesku a potom trávnato-skalnatým svahom do Rumanovej doliny.  Ako prvý cieľ si vytyčujem Gánok. V československom horolezeckom svete je známa hlavne jeho Galéria. Tá je však z druhej strany.

Je super, že nástup na všetky tri vrchy je v žľabe vedúcom zo Zlobivej.  Z neho vedie doľava trávnatá lávka na Rumanovu terasu.  Lávka ma vedie až do žľabu vedúceho do Gánkovej štrbiny.  Ostrý exponovaný hrebeň ma  odtiaľ vyvedie až na vrchol  2459 metrového Gánku. Je nádherné počasie a užívam si tatranské pohľady a chvíle ticha a pokoja.

 

Na vedľajšom Rumanovom štíte vidím nejakého lezeca,  to ma preberie z rozjímania. Je treba ísť ďalej. Po ceste výstupu sa vraciam takmer na spodok žľabu a tentokrát zabočím do rokliny doprava. Tá ma dovedie priamo medzi Rumanove štíty. Pohľady z nich sú veľmi podobné ako z Gánku, len teraz navyše v diaľke vidím aj Kriváň. Počasie mi stále praje ba aj medzičas mám dobrý. Pokúsim sa ešte o Zlobivú.  Musím sa vrátiť žľabom dole na Rumanovu terasu a po trávnatej lávke až do žľabu vedúceho zo Zlobivej.  Ním postupujem dohora a keď vidím možnosť dostať s na hrebeň neváham a šibnem to doprava.  Tu sa stretávam z lezcom z Rumanovho štítu. Je to Poliak, prehodíme pár viet a ja vyrážam hrebeňom hore a on žľabom do doliny.

Hrebeň nie je najjednoduchší no aj tak som za 20 minút na vrchu Zlobivej.

Na vrchu si pohoviem chvíľu a začínam opatrne zliezať hrebeň. Celkom si vydýchnem až keď som dole v Rumanovej dolinke.  Už len trápenie sa cez balvany a potom pohodový chodník popri Zlomiskovom potoku a doplnenie tekutin a energie na Popradskom Plese.  

Mám za sebou super deň, pohodové lezenie po tatranských štítoch v krásnom počasí. Dokonca som aj zvládol všetky tri vrchy, čo bol moj malý-veľký sen na tento deň.  ( viacej fotiek na Picasa webe )

 

 

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Highslide JS

Dušan