HorecSport Home Page                                                                                                                                                                                           

Hlinská dolina, Veľká studená a Velická dolina

Vysoké Tatry.

 

V Hlinskej :

Po silvestrovskom rozlezení sa v tatranskom ľade sme mali zálusk na ďalší výjazd do Tatier a dlho sme to ani neodkladali, pretože snehu síce nepripadlo, ale ako tak mrzlo aj naďalej a to, že medzitým nenapadol sneh, dávalo tušiť, že sa s Horárom zrejme vydáme aj niekam ďalej do odlahlejších končín Tatier ...

Bolo 10.1.2014 piatkové neskoré poobedie, beriem Horára na palubu a už aj mažeme smer base camp Nová Lesná, cestou medzipristátie v Žilinskom Tescu, kde dokupujeme niečo pod víkendový zub, v Novej Lesnej sme okolo 20,30,   čo je naozaj perfiš. Welcome drink – marhula v nás navodzuje víkendovú pohodičku. Času dosť na večerné pohostenie, ale aj otvorenie témy,  čo so sobotou. Na dohodnutie nášeho cieľa nebolo treba až toľko času a bolo to veľmi rýchlo odklepnuté od oboch, veď aj tak sme to mali v hlavách už dávno. Hlinská dolina.

Ráno vstávame okolo 5,30 niečo do seba hodíme, pobalíme a okolo 7 sme na Troch studničkách, tu nás ešte po tme milo privíta Lubo Rybanský , u ktorého nechávame auto, zve nás dovnútra k sebe na čaj. S časových dôvodov čaj odmietame, ale štamprlu slivovice čo mu tam nechali jaskyniari už neodmietame :), odchádzame s prísľubom, že večer si sadneme na kávičku. O chvílu sa už tackáme po tme lesom smerom do Kôprovej.., tak ma tá štamprla zobrala, že sa hodnú chvíľu rozprávam v lese sám so sebou, keďže som si nevšimol, že Horár si odbehol na stranu.. Po traverze prichádzame do Kôprovej, teraz s ťažkými báglami až k rázcestiu do Hlinskej. Celkom dobre nám to ide, je aj celkom teplo, príjemne,  po vstupe do Hlinskej vidíme po pravici prvý ľad „Predná Garajová lávka“, avšak je s veľkou trhlinou. V diaľke už vidíme ľad do „Veľkej záhradky“ – nedotečený, obchádzame a reku ešte vzadu má byť ľad do „ Malej záhradky“, ale to nám už obom udrel do oka krásny modrý ľad trochu povyše... Hneď sme sa aj pobrali priamo k nemu, iná možnosť tu ani nebola J. Moc sme vlastne ani neriešili, že aký to je vlastne ľad podľa popisu, zhodili ťažké batohy s matrošom a začali sme sa obliekať, keď sme obaja tušim naraz zistili, že nastala akási naozaj riadna zima, tak sme pobehávali okolo a hore miernym svahom, aby sme sa zahriali. Darmo je to odľahlé miesto a ešte k tomu samozrejme v tieni..brrrrrrrr to bola kosa. Lezenie v ľade bolo perfiš, nie nejako mimoriadne ťažké, kvalita ľadu prevýšila naše očakávania, naozaj sme pookriali, dve dľžky úžasného ľadu, po doleze sme traverzovali vľavo po všelijakých krkolomných policách, ale to že to teraz píšem značí o tom, že úspešne J.  Späť pri batohoch sme v čase keď sa krátky zimný deň blíži ku koncu, zapadá slnko, sme sami v doline. Hlt horúceho čaju padne dobre, v doline je ticho odchádzame. Pri rázcestí do Hlinskej sme až za úplnej tmy, takže dole Kôprovou prepletajú  dve postavičky nôžkami takmer bez slova. každý si nesie so sebou svoj vlastný batoh únavy a spomienok. Ticho preruší zvuk telefónu v Horárovom vrecku. To nás už chlapci z Troch studničiek netrpezlivo čakajú s otvorenou fľašou a už aj zahájili spoločenský večer. Reku, že: „kde ste tak dlho, ste totálne neschopní si vyrátať dĺžku túry?“ J. Keby som sa v ten večer neobetoval do role šoféra, tak by sme tam klábosili možno až dodnes, taká atmosféra tam zavládla v ten mrazivý večer, iba svetlo z okna drevenice prezrádzalo čo sa....

Písal sa 11.1.2014 a bol z toho náš prvý klubový prvovýstup, síce trochu dlhší nástup, ale o to únavnejší zostup

   http://www.tatry.nfo.sk/lady.php?lad=9:Hlinská dolina:48a:

 

Vo Veľkej studenej:

Ráno po akcíí v Hlinskej som sa zobúdzal a to, že mám nohy, som zistil až pohľadom.. Hovorím si, som úúúplne v prdeli, nejdem nikam, aj tak hlásia zmenu počasia a hore víchricu. Nejdem ani bohovy!

O dve hodiny neskôr, ale už vystupujeme s Horárom na Hřebínku z lanovky a trochu neistým, ale nakoniec akým takým krokom a potichu sa blížime do Veľkej studenej, pod Kráľovský žľab, v ktorom si v zime žije jeden šašo a ten zalieva svoj ľad, čo sa volá Šašov ľad. Vchádzame do žľabu, to sa už nad našimi hlavami čerti ženia, žľab sa normálne pred našími očami v priamom prenose plní snehom.. protestujem, nadávam, chvíľami nič nevidím. Po hodinke sme pod ľadom – teda spodok nedotečený a začína až niekoľko metrov nad zemou, takže obchádzame policou. Nakoniec celkom fajn polezeníčko 1,5dĺžky, schádzame koskou nad Široký ľad a ním dole zlaňujeme, potom chvíľu žľabom a čoskoro sme na chodníku, za 20 min pijeme pivo spokojní na Biličke.

http://www.tatry.nfo.sk/lady.php?lad=5:Veľká-Studená-dolina:39c:

 

 

Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS
Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS    

Vo Velickej :

raz v zimný večer niekde v Bratislavskej krčme na pive - Horár : „vybehneme do Velickej a vybúchame Birkenmajera pod Velickou stenou. O pár týždňov neskôr parkujeme v Tatr.Polianke a za krásneho rána sa terigáme s ťažkými batohmi na Sliezky..teplo je teda riadne, veď aj hore ideme s tým, že možno nebude z toho nič. Podmienky sú pre nás veľká neznáma. Prídeme hore a čo nevidíme. NIČ. V Birkenmajerovi nevidíme zhola nič iba mokrú skalu, to isté platí na „Nevestin závoj“. Niečo by sa našlo v Orolínovi, môj tip je „ľad za Velickou próbou“ , ideme na Kvetnicu kukáme do toho a čo myslíte , že vidíme? Zasa NIČ. Gulové s prohazovačkou. Mokro, žiadny ľad.. Do riti, kam sa teraz podejeme, čo bude s nami, to budem musieť šlapať na Gerlach alebo pivo piť na Sliezkom ? Ako sa tak bezradne obzeráme okolo seba stojac na Kvetnici tak sa naše zraky čoraz viac upierajú do uzunkého žliabku, ktorý je vymetený od lavíny, vedúci do kotla pod Dvojitou vežou. Je to tiež od uja Birkenmajera ..za Velickou stenou. Vyzerá to celkom dobre, dokonca vidno aj preľadnené prahy , strana západ, takže slnko tam udrie až okolo obeda, to by mohlo byť  niečo na druhý deň, dnes to už nestihneme, lebo o chvíľu začne cez tú delovú rúru lietať ľad a skaly... Tak sa ideme prejsť na Kotlový a z tej strany krásne uvidíme celú cestu ako na dlani. I tak bolo, slnko zasvietilo do kotla pod Dvojitou až o 11,30. Cestou dole sa zastavíme nakŕknuť v Gerlachovskom kotli. Krásne to tam majú..

Ráno vstávame o 4,50 a o siedmej sme pod našim Birkenmajerom. Ale čo to ! V našej rúre je dokonalá sprcha! Táto noc nebola až taká chladná ..zle je. Našťastie máme napozeranú aj obchádzku a z pravej strany sa do žľabu dostávame úzkou trhlinou tesne nad sprchu. V žliabku je výborný tvrdý sneh vyjazdený od lavín, istenie je možné v pohode zakladať do steny , čaká dokonca aj technické miesto- vyľadnený prah, spestrenie výstupu. Do kotla pod Dvojitou sa dostáme v čase, keď tak už chvíľu svieti slnko, čiže vieme, že je okolo 11,30 .. Krásny výstup a po 10 dĺžkach sme v sedle, malé občerstvenie a vyhrievame sa na slniečku ako plazy. Ešte zostup dole po lávke po čudných snehoch J a túru som zakončil úplne štýlovo, keď som na chodník capol rovno na zem s nohou zakliesnenou pod balvanom, keďže ma zradil sneh čo sa preboril... Našťastie sa z kosodreviny nevyrútili s kamerami ani Gubala ani Trubala, a tak som večer nebol v telke..

Ideme ešte pozrieť  Orolína, ale dochádzajú nám sily a tak radšej mastíme dole. Okolo 18 sme pri aute, na druhý deň prichádza do Tatier víchrica, ktorá rozhoduje o tom, že balíme a odchádzame..

 

Highslide JS Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS
Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS Highslide JS
 Highslide JS Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS
Highslide JS   Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS  Highslide JS Highslide JS
 Highslide JS    Highslide JS   Highslide JS  

 

                                                                             

Ivik môj