Ivanovi sa  opäť raz podarilo dať nás dohromady a tak v sobotu ráno o šiestej vyrážam s Horárom z Bratislavy. V Novom Meste do  modrého šipu nasadá Ivan a aj zástupca českého národa - Fištrón.  Smerujeme do Starého Smokovca,  nakoľko prechodný pobyt Ivan zabezpečil na Zamke.   V  Smokovci sme pred obedom a  tak  dobrý  medzičas chceme využiť na ” aklimatizáciu ” .  Podľa stôp v snehu  usudzujeme, že  ľad Záhradky je už  obsadený a  tak  sa posúvame  ďalej do Veľkej studenej doliny. Naše kroky vedú do Kráľovského žľabu. Veľké ruksaky  nechávame nad úrovňou kosodreviny, pod balvanmi. Ďalej ideme naľahko, iba s lanami a materiálom,   hneď sa nám aj ľahšie stúpa  J .

Prvý dostupný ľad  je už obsadený, tak sa posúvame o ”pár” metrov vyššie.   Zastavujeme sa pod ľadom, ktorý sa volá ( ako sa  dozvieme neskôr), Královnin závoj.

Horár lezie ako prvý, ja ho istím. Druhú dvojku tvoria Ivan s Fištrónom. Je  to  dvojdĺžkový ľad, obtiažnost WI4 do 85°,  prvá dľžka je trochu obtiažnejšia.

Pekné  lezenie, občas znepríjemňuje mráz, ktorý hlavne počas lezenia  ide  riadne za nechty.  Po zlezení ľadu sa  presúvame niekoľko desiatok výškových metrov  doprava do vedľajšieho ľadu.  Na  naše prekvapenie tu je na štande Košičan, náš známy z ľadu v Patrii .

Počasie nám moc veru nepraje, celý deň je riadna  hmla,  ktorá sa aspon na chvíľočku rozplynie. Je to super, takto  máme aspoň väčšiu predstavu o priestore, v ktorom lezieme. Čas pokročil a tak tento krátky asi 30 metrý ľad, zlaňujeme. Potom žľabom dolu k našim ruksakom a nasleduje presun na  Zamku. Je sobota večer a tak je chata už plná. Na  našu radosť nás chatárka  Jana, nevíta chlebom a soľou, ale s borovičkovým horcom   J . 

Je nedeľa ráno, nás čaká presun do Kráľovského žľabu. Dnes pokračujeme tam, kde sme včera skončili, na  začiatok lezieme krátky ľad zo včerajška.  Ďalej dolinkou asi 250m doprava cez Kráľovský hrebeň, kde Horár nachádza horný štand Šašovho ľadu.  Nato  aby sme ho  vyliezli, ho musíme najprv na dva krát zlaniť.

Prvá výstupová dĺžka začína pekným 80 °výšvihom,  následne  sa  ľad  trochu pokladá a záver prvej  dĺžky ideme v snehu. Ľad v druhej dĺžke je trochu miernejší, ale celkovo je obtiažnejší.  Sú štyri hodiny popoludní,  keď sme opäť všetci štyria na vrchu Šašovho ľadu. Dnes bola opäť celý deň hustá hmla a slnko sme ani nevideli. Je  zrejmé, že pôvodný zámer vystúpiť až na Slavkovský sa nám nepodarí. Po krátkej porade sa Ivan a Fištrón rozhodujú zostúpiť po našej výstupovej trase.  Nakoľko snehové podmienky sú dobré, tak spolu s Horárom postupujeme smerom hore k hrebeňu. Našťastie  sa hmla na chvíľu roztrháva a tak aspoň môžeme určiť optimálny smer postupu.  Po 3/4 hodine intenzívneho stúpania sa Bohovia Tatier nad  nami zľutovali a tesne pod hrebeňom sa  dostávame  nad úroveň hmly a zastihneme dokonca  ešte posledné  lúče slnka na vrcholoch Tatier. Úžasné vyfarbený je hlavne Lomnický štít.  Nás čaká  hodinový zostup na Bílikovu chatu, kde majú, podľa dohody byť naši kamárati.  No po nich ani chýru, ani slychu. My teda dopĺňame vitamíny triedy B  a vyrážame  smer  Zamka.   Chata je dnes večer pre zmenu poloprázdna, prijemnú atmosféru dokresľujú blikotajúce petrolejky.     

Pondelok. Zobúdzame sa do krásneho ale mrazivého rána. Je -10 stupňov a naše kroky tentokrát vedú do Malej studenej doliny. Horára včera oslovil Lomnický štít, Téryho kuloár a Jordánka.  Už  na  chate sa však dozvedáme, že Lomický ľad je odlomený a tak hľadáme inú výstupovú možnosť.  Nevyberáme najľahšiu, voľba padá na trojstupňový, trojdĺžkový ľad. 

Každý stupeň tvorí niekoľkometrový kolmý ľadový výšvih, ďalej sa ľad vždy pokladá. Dnes lezieme iba traja, Ivan zostáva na nástupe. Zdravotný stav mu ešte nedovoľuje robiť všetko to, po čom mu srdce piští.

My postupne  zdolávame všetky tri ľadové stupne,  no aj  tak sú dve hodiny, keď ich máme  za sebou.  Balíme laná, na postup ľahším mixovým terénom, istenie nie je potrebné.  O štvrtej sme na konci nášho výstupového kuloáru, zisťujeme, že prechod do Téryho kuloáru, je  trochu komplikovanejší. Je zrejmé, že plánovanú túru dnes nestihneme.  No  je  pravda, na  takú dlhú túru je treba  vyraziť trochu skôr. J

Zostupujeme po výstupovej trase, len ľadové  výšvihy obchádzamey zľava, smerom k Filmárskemu žľabu. Je to nepomerne rýchlejšie ako bol náš výstup.

Kocháme sa pohľadmi, keď zapadajúce slnko vyfarbuje vrcholky Tatier do zlatista, to je odmena  za dnešnú našu námahu. Na Zamku sa vraciame  za pološera a teplomer ukazuje -14 stupnov. Dopĺňame tekutiny, balíme naše veci a skvelý personál chaty  sa  s nami lúči Good buy horcovým drinkom. Pred nami je už iba zostup do Smokovca a potom jazda nočným Slovenskom a ráno opäť s "chuťou" do práce.

Dušan

   Viacej fotografií nájdete  TU